top of page
paper-cherry-blossom-watercolor-painting
paper-cherry-blossom-watercolor-painting

Charakteristika:

23 let | 25.3. | Baran | 172 cm | 74 kg | Polnočná modrá, slivková, rumelková  

Vyšívanie, zámočníctvo, LARP, zbieranie hrnčekov, hra na husle, vytváranie fantasy máp 

paper-cherry-blossom-watercolor-painting
paper-cherry-blossom-watercolor-painting

Na prvý pohľad človeka istotne zaujme výška, ktorou dievčina oplýva. Často sa síce hovorí, že čo je malé je divoké ale v jej prípade, jej boh s láskou pridelil aj trochu výšky do vienka. Stále bola nižšia ako jej bratia alebo otec, nikto z ich rodiny ale netrpel nedostatkom. V ich rodine sa vlastne netrpelo žiadnym nedostatkom. Bola sebavedomé dievča už od malička, a dobre poznala svoje kvality a možno aj tie nie úplne kvalitné veci. Mala tmavé vlasy, ktoré korolovali s jej snedou pokožkou a tmavými očami. Pohľad bolo to najintenzívnejšie čo mala, čo sa fyzických znakov týkalo. Expresívne oči, ktoré dokázali horieť nadšením, alebo hnevom – záležalo akou interakciou si prechádzala. Vo svojich pohyboch bola veľmi voľná, rovnako tak expresívna. Vždy žila voľnosťou a možno nevedomím svojho okolia, pretože nikdy ju úplne nezaujímali pohľady ľudí a názory, ktoré možno občas chceli podkopať jej sebavedomosť. Možno povedať ale, že jej sebavedomosť mohla občas byť trochu veľa, a sama občas nezvládla rozoznať už prehnanie. Vedomie o svojej fyzickej existencii ale poznala dobre, a dávala si záležať na svojom vzhľade. Keď musela, reprezentovala a keď nemusela, vyzerala ako každé druhé dievča na ulici. Väčšinou voňala ako vonne tyčinky či sviečky, pretože sama v nich mala záľubu a vypaľovala ich dosť často, takže to sa na človeka jednoducho nalepí. 
Jej povaha samotná by sa dala opísať ako nejaký labyrint – človek musel hľadať cestičky ako sa k nej dostať, a ona sama občas musela sama v sebe hľadať cestu von. Na prvý zjav mohla prísť ľuďom veľa, slova zmysle že bola rovnako ohnivá a temperament ako jej znamenie. Často rozžiarila svojou prítomnosťou miestnosť a nie podvedome sa tak stala stredobodom pozornosti, nie preto že by bola najkrajšia ale preto lebo to vedela so slovami. Bola nekonečná studnica slov, dokázala hovoriť nadšene a bez nádychu pokojne aj hodiny ak ju človek zaujal. Rada sa púšťala aj do filozofických rozpráv až to skočilo tým čo bolo skôr – vajíčko alebo sliepka? A ak si na niečo nastavila mozog, nehodlala sa toho vzdať a išla pokojne aj cez plamene, čo občas mohlo byť jej vlastnou skazou. Mnohokrát sa popálila, stále ale priložila ruku k ohňu aj keď vedela aké nepríjemne to občas bolo. Niektoré jej slová boli ale ostré ako nože, často si nepremyslela ako človeku niečo položí. Či sa ho to dotklo alebo to vyznelo veľmi necitlivo. Doslova si nedávala pred ústa servítku a povedala mnohokrát veci na plné ústa. Slovo tabu tak trochu neexistovalo v jej slovníku, pravdepodobne aj kvôli výchove, ktorú dostala. Ospravedlniť či priznať chybu pre ňu bolo zložité, a vyžadovalo to niekoľkodňovú perspektívu do seba. Sama totiž ťažko odpúšťala, ak sa k tomu vôbec dostala. Problém, ktorý u nej človek vytvoril bola ako kopa papierov na stole. Proste to imaginárne zmietla zo stola a nehodlala sa k tomu vrátiť, či papiere pozbierať a položiť ich späť na stôl. Dalo by sa povedať, že nemala moc zľutovania. Hnev bol u nej častý a vôbec nie nenápadný, človek vedel kedy sa hnevá pretože dokázala byť naozaj nepríjemná. Napriek tomu všetkému ju to ale občas dokázalo naozaj mrzieť, vtedy sa potrebovala doslova vydýchať a na chvíľku ostať sama. 
Bolo ťažké pre ňu robiť kompromisy, pretože bola tvrdohlavá a naozaj narážala do steny priamo hlavou. Keď si niečo zmyslela, muselo to tak byť a najlepšie do minúty ako si zmyslela. Keď bola malé dieťa, neraz s ňou mali rodičia problém pretože nechcela počúvať. Stále nebola úplne najlepšia ak išlo o autoritu a podvoľovanie sa druhým, no snažila sa vždy vypočuť si druhú stranu. Nakoniec ale aj tak vždy sama zhodnotila čo bude najlepšie pre ňu, lebo momentálne bola na prvom mieste pre seba ona a nikto ju ešte „neskopol“ z jej stupienku. Predsa len – kto sa bude starať o ňu najlepšie ak nie ona sama? Bola mierne vypočítavá, to určite. Rada vyťažila zo situácií niečo pre seba, niečo vo svoj prospech čo by jej mohlo v budúcnosti poslúžiť k dobru. Nebolo to ale tak, že by si stále iba brala od ľudí. Sama dokázala dávať dosť veľa, či už po materiálnej stránke, fyzickej či psychickej. Byť psychológom nie je jednoduché, a počúvať ľudí nevie každý. Sama bola ale dosť dobrý poslucháč a chcela pomôcť. Vo svojom vnútri mala aj pokojnejšiu stránku, ktorú poznali ľudia, ktorí ju poznali dlhé roky. Nemala problém si vziať pod krídla ľudí, ktorí sa cítili byť sami alebo odstrčení. Vždy mala ľudí rada aj keď sú to tak nedokonalé a tak stupídne stvorenia aké sú. Bola vychovávaná s pochopení a láskou voči okoliu – ľuďom, zvieratám či prírode. Ak človek potreboval bútľavú vŕbu či pocit pokoja, vyhľadal ju. Aj napriek jej veľmi ohnivej, živej a temperamentnej osobnosti bola pokoj. Verila na veci ako bola aura človeka, či čakry či očistu. Sama bola zvyknutá na otvorenosť, preto to bolo niečo čo chcela poskytnúť iným. Bola to najlepšie z najhoršieho, ak sa to dá tak povedať. 
Rovnako ako jej povaha, jej koníčky sa rôznili. Od babky sa začala učiť vyšívanie ešte v útlom veku, a teraz začala vyšívať tapisérie s veľmi povzbudivými odkazmi. Všetci u nich doma zjavne tiahli viac k umeniu a expresivite ako k logike. Okrem toho dokázala ale aj otvárať zámky, niečo čo ju naučil spolužiak ešte na základnej škole. Potrebovali sa dostať do kabinetu a ona mu ochotne poskytla jednu zo svojich sponiek a on tak odomkol dvere. Fascinovalo ju to natoľko, že ho umrnčala a za jednu pusu jej ukázal ako sa odomykajú dvere pomocou rôznych predmetov. To, že sa z neho neskôr stal zlodej je už vedľajšie ale... mala nejakú praktickú zručnosť, a preto začala aj zámky v dome meniť či sa o ne starať. Človek si myslí, že odomykanie je len jedna taká maličkosť, ale starať sa správne o svoje zámky už sa ľudia nevedia. Ak by jej nevyšla kariéra psychológa, hodlala si založiť zámočníctvo. Alebo si založí obchod kde bude predávať hrnčeky, ktoré tak rada zbierala a mala pre nich doma samostatnú skriňu v izbe. Jej brat jej dokonca aj jeden hrnček vyrobil keď odchádzala na vysokú školu, aby mala spomienku na domov. Musela uznať, že hrnček s ceckami bol ten najviac vzácny, ktorý doposiaľ mala. A jednu dobu bola dokonca presvedčená, že bude svetoznáma huslistka a preto sa naučila hrať na husle. Všetky svoje záujmy naberala veľmi náhodne. Dokonca aj výber jazykov, ktoré sa chcela učiť bol veľmi zvláštny. Prirodzene sa od matky naučila španielsky, no nájsť v krajine prevažne so španielskym a anglickým jazykom človeka, ktorý vaše dieťa naučí hovoriť maďarsky je... celkom fuška. Jej rodičia by ale čo pre svoju dcéru neurobili? Preto sa naučila hovoriť plynule maďarsky, a je jej to úplne k ničomu pretože jej nikto nerozumie. Je to ale sranda vedieť, a pochváliť sa tým ak sa niekto spýta akým iným jazykom vie hovoriť. Potom čo sa zoznámila s Heidi sa začala učiť aj nemecky, ale nevie hovoriť po nemecky veľmi plynule. Naučila sa nejaký základ a samozrejme iba nadávky, poprípade nejaké náhodne slová, ktoré pochytala od Heidi. A v neposlednom rade – jej fantázia. Nemala tak úplne hranice, a preto začala kresliť fantasy mapy a nakoniec sa venovala aj LARPU, kde si vyrábala svoje kostýmy. Doslova ich šila a zošívala, lepila či viazala len aby vyzerala ako nejaká... čarodejnica z lesa napríklad. Niekto by možno povedal, že to je všetko iba bordel, pre ňu je to ale znak toho, že si mohla vybrať a mohla si vybrať kým chce byť, a ako sa chce vo svete prezentovať. A to bolo pre ňu to najcennejšie a najdôležitejšie. 

Minulost:

Event manažment – bakalár; magisterske študium – psychologia / Willow - matka, Edmund - otec, Hudson – brat, Salem – brat / Svobodná

Rodičia sa stretli na hudobnom festivale, a prišiel im ako dobrý nápad sa spolu vyspať v stane nejakého chlapíka, ktorého ani jeden z nich nepoznal. Pre jej otca to bolo posledné leto po vysokej škole, ktoré si mohol užiť bez toho aby chodil do práce. Pre jej matku to bol prvý výlet mimo domov na viac ako dva dni. A možno to bola fakt náhoda, alebo niečo na tom bude, že sa divné k divnému ťahá. No nech to bolo akokoľvek, toto bol začiatok ich spoločného života. Mama a otec sa po festivale nedokázali rozlúčiť, a matka sa pridala k zvyšku výletu jej otca. Ten zanechal zvyšok svojej kamarátskej skupiny rovnako ako jej matka, a zobral čajku so sebou na výlet skrz na skrz Illeou. Okrem toho so sebou zobrali ale ešte niečo – jej brata. Prvé týždne nebolo nič zvláštne, až keď začala jej mama z ničoho nič vracať, došlo im, že by trebalo zájsť do nemocnice pre nejaké lieky. Lieky na jej kondíciu neexistovali. Teda teoreticky, mohla si dať dieťa zobrať. Ani jeden z nich na nič také však nepomyslel, a zhodli sa, že si dieťa nechajú. Tak sa skončilo ich leto, jej mama odišla na jeden výlet a nakoniec volala domov už ako 2v1. Jej otec zobral na seba ale zodpovednosť ako správny chlap a rozhodol sa o svoju novú a náhlu rodinu postarať. Nakoniec sa usadili v jedenej z mnohých provincií kde jej matka porodila jej prvého brata. Po narodení Hudsona sa jej rodičia zosobášili, s jej matky sa stala mama na plný úväzok a jej otec začal so svojou psychologickou praxou. Mama sa vtedy ešte viac zahĺbila do ezoteriky, prírodnej medicíny a jogy. Boli vskutku zvláštny pár ale... fungovalo im to. Fungovalo to natoľko, že ani nie rok a pol po narodení ich prvého syna jej mama otehotnela znova. Stal sa z toho asi trend, pretože ešte pred narodením sa presťahovali do ďalšej provincie, konkrétne do notorického mestečka Salem. Práve podľa toho dostal meno jej druhý brat. Jej otec dokončoval svoju prax a stával sa z neho plnohodnotný psychológ so zameraním na sexuológiu. Trochu irónia keď človek pomyslel na to ako sa celý vzťah začal. 
A po Salemovi došla ona. Znovu ako pred tým – jej rodičia sa presťahovali do novej provincie, Waverly. Pôvodne ju chceli pomenovať práve Waverly, lenže potom im došlo, že pomenovať ju po provincii nie je úplne najlepší nápad. Ona bola ich posledným dieťaťom, a viac sa nesťahovali. Z Waverly sa stal ich domov, jej otec si založil vlastnú sexuologickú poradňu, začal písať knihy a jej mama po tom čo všetky deti odišli do škôlky, začala praktizovať svoju ezoteriku a medicínu, a urobila si aj kurz na jogu aby ju mohla vyučovať. Ich rodina bola... skutočne úkaz. Doma to vždy voňalo vonnými sviečkami, tyčinkami, olejčekmi. Mama zbierala rôzne druhy umenia a jej otec si vykladal umelecké vyobrazenia pošiev na stenu vo svojej kancelárii. Zvončeky pri dverách, či bubny na dážď. Ich dom mal skutočne všetko – dalo by sa to opísať ako akási čarodejnícka chatrč. O to magickejšie mali teda svoje detstvo. Všetci vyrastali v milujúcom domove, s rodičmi, ktorí ich všetkých ľúbili rovnako a nehodlali svojim deťom hovoriť čomu sa majú venovať. U nich to vlastne bolo vždy o vlastných preferenciách – každý si mal nájsť svoju cestu. Z Hudsona vyrástol chlapec, ktorého zaujímala mystika, kryštáli, čítanie z kariet a astrológia. Svoj obchod s čítaním začal už rozbiehať na základnej škole, kvôli čomu boli predvolaný aj jej rodičia, niekoľkokrát. Vraj zo svojich spolužiakov ťahá peniaze za to, že im kartami vyveští výsledky testov. Pri svojej záľube ale ostal aj do svojich dospelých vekov, a začal sa venovať viac gemológii. Tak sa pridali do ich domovu aj visiace kryštáli, či malá dodávka v ktorej predával svoje výrobky. Salem bol umelecká duša, jemnejšia po ich matke. Najprv sa venoval iba abstraktnému umeniu, potom skúšal niečo modernejšie a nakoniec zmiešal všetko dokopy. Venovať sa nakoniec začal aj sochárstvu či výrobe sviečok. Výroba sviečok bola ale špecifická v jeho prípade, pretože sviečky mali tvary väčšinou mužských či ženských orgánov. V ich dome to nebolo nič nezvyčajné, berúc v úvahu, že ich otec bol sexuológ a s témou sexu sa stretávali skoro od malička. Nikdy im netvrdili hlúposti typu – doniesol vás holub. Preto bolo pre ľudí čo ich nepoznali divné vojsť do predsiene a stáť zoči-voči sviečke v tváre penisu. A potom tu bola ona – kvietok. Rozhodla sa ísť v šľapajach svojho otca, prihlásila sa na Angelsku univerzitu v zameraní psychológie aby sa z nej neskôr stala tiež sexuologička ako z jej otca.
Čo sa jej sexuality týkalo, bola otvorená a pre ňu táto téma nepredstavovala žiadne tabu. U nich doma skoro nič nebolo tabu, a rodičia svoje deti pripravili na všetko. Predovšetkým na bezpečný sex a nie sex v stane nejakého cudzieho chlapíka. Nie nadarmo sa hovorilo, že človek vychádza so seba. Pre ňu teda nič v tomto smere nebolo tabu, ale na druhej strane ju to začalo zaujímať aj z vedeckého hľadiska. Aj preto si vybrala práve toto štúdium. Videla v očiach svojho otca tie malé iskričky keď zistili že za a) bude mať doma aspoň jedného akademika s Alma Mater a za b) niekoho kto pôjde v jeho šľapajach. Zapadnúť do kolektívu psychológov bolo trochu ťažšie, pretože všetci boli presne taký ako si ich človek predstavuje, zádumčiví a svojskí. Svoju jedinú a možno platonickú spriaznenú dušu našla vo svojej spolužiačke, ktorá s ňou klikla ako puzzle. Nalepili sa na seba práve na záchode keď sa jej dievča spýtalo či náhodou u seba nemá tampóny, a tie neironicky ona nosila doslova po rukávoch. Toľko stačilo k tomu aby sa z nich stali najlepšie kamarátky, celkom nerozlučná dvojica. To sa roznieslo aj po akademickej pôde a všetci počítali s nimi ako s dvojicou, nikdy nie bez seba. V škole dostali kreatívnu úlohu na jednej z prednášok, a ich koncoročným projektom sa stal podcast ktorý učil o zásadách bezpečného sexu, o sexualite ako samotnej a všeobecne zodpovedala otázky ohľadom tejto oblasti. Pohľady niektorých spolužiakov boli skutočne šokujúce, a ich profesor bol tiež zaskočený. Nakoniec si ale to tučné Ačko odniesli a pochválil ich za myšlienku, možno ich trochu nepriamo nasmeroval aby tento projekt neostal iba projektom. Nakoniec začali vysielať na školskej stanici a neskôr sa úplne odtrhli a začali nezávisle existovať. Nakoniec ich už nevolali po menách, buď to boli Sexošky spolu alebo Lady Podcast 1 a Lady Podcast 2. Ich Podcast The desire dispach sa stal jedným z najposlúchanejších, nie len v Illey a nakoniec z projektu vznikla značka, vzniklo niečo nové. Človek by sa čudoval, že aj v storočí ako žili ony bola rozprava o sexe ešte stále dosť tabu. Mnoho ľudí to samozrejme aj pohoršilo, najmä ľudí ktorí žili cudným životom. Nebolo ľudí ktorí by ich nepoznali, či už v dobrom alebo zlom. Stali sa takzvanými advokátkami za sexuálnu výchovu, a chceli aby ich projekt postúpil očosi ďalej. Snažili sa niekoľkokrát žiadať o zmenu legislatívy vo výučbe, aby sa sexuálna výchova stala povinnou na školách, aby vyškolili expertov a poskytli tak už mladým ľuďom pohľad na túto vec. Zatiaľ bol ale tento quest neúspešný. Popritom všetkom stále ešte aj študovali a snažili sa držať všetko pokope, či už rukami alebo nohami, alebo všetkým čo majú.
Okrem štúdia psychológie sa ale prihlásila aj na event manažment, a keď došlo na rozhodovanie, ktorý odbor by si teda vybrala – rozhodla sa nakoniec pre oba odbory. Musela byť predsa akademické delo v rodine, keďže ani jeden jej brat sa nerozhodol pre vysokú školu. V skutočnosti sa len nevedela ale rozhodnúť a zobrala tak na svoje plecia rovno dva odbory. Event manažment sa ale rozhodla študovať iba po bakalára, pretože aj to človeku stačilo k tomu aby sa v odbore usadil. Netušila akým zázrakom sa jej poradilo dostať prácu v paláci na tejto pozícií, pretože jej ambícia bola pravdepodobne nejaké malé herecké štúdio alebo nejaký influencer, ktorý hľadá manažéra. Bola by ale hlúpa, keby niečo podobné odmietne a vždy v nej existovala prirodzená zvedavosť, čo môže byť za tými vysokými múrmi paláca. Nikdy nebola síce človek čo sledoval monarchiu alebo sa nejako zaoberal s tým čo ľudia robili, no stále patrila do Illeyskeho ľudu a tí vždy chceli vedieť všetko. Preto nakoniec prijala prácu v paláci, ktorú začala vykonávať popri zvyšnom štúdiu psychológie. Sama netušila či ostane pri tomto alebo nakoniec naozaj bude pokračovať v šľapajach svojho otca a bude z nej sexuológ, to totiž  hralo v jej živote tiež veľkú rolu. Možno sa dostala na rázcestie, a pravdepodobne nadchádzajúca Selekcia bola to čo potrebovala na to aby sa definitívne rozhodla čo jej jej životným poslaním. 

paper-cherry-blossom-watercolor-painting
paper-cherry-blossom-watercolor-painting

You Wanna Guess the Color of My Underwear?
You Wanna Know What I Got Going On Down There?

Motto:

paper-cherry-blossom-watercolor-painting-flower-cherry-blossom-e5f5e4fe6c6107451b826c56278
paper-cherry-blossom-watercolor-painting-flower-cherry-blossom-e5f5e4fe6c6107451b826c56278

Stormy Delphina Vanderbilt

noo_edited.png
paper-cherry-blossom-watercolor-painting-flower-cherry-blossom-e5f5e4fe6c6107451b826c56278
pngwing_edited.png
paper-cherry-blossom-watercolor-painting-flower-cherry-blossom-e5f5e4fe6c6107451b826c56278
paper-cherry-blossom-watercolor-painting
paper-cherry-blossom-watercolor-painting-flower-cherry-blossom-e5f5e4fe6c6107451b826c56278
paper-cherry-blossom-watercolor-painting
paper-cherry-blossom-watercolor-painting-flower-cherry-blossom-e5f5e4fe6c6107451b826c56278
pngwing_edited.png
TIR_IM-28_edited_edited_edited.jpg
TIR_IM-31_edited_edited.jpg

Študent, Event manažerka / Angeles, Waverly / Luna / Isabela Merced

013e34aebfe87f78021c88cd3abdd002.jpg
e1e99d9bea26a3dfbff8ed0fe06b3bb9.jpg
isabela-merced-photoshoot-march-2021-10_thumbnail.jpg
cc8b204578ea48ad374e1e84f27514c8.jpg
banner3.0.png

The Selection Empire of Illéa

Je zakázáno kopírovat profily jak z grafického, tak obsahového hlediska. 

 

bottom of page