Bola raz jedna Rosalia, ktorá sa narodila do jednej z tých mnohých talianskych rodín, žijúcich v “Little Italy” v NYC. Narodila sa ako druhé dieťa Rafaela a Dhalii, ktorí už predtým stihli priviesť na svet už o štyri roky staršieho brata-Flavia. Spočiatku sa zo sestričky príliš netešil, ale postupne keď už iba nespala a neplakala si k sebe začínali nachádzať cestu. Hrávali sa spolu s dinosaurmi a malými vojačikami a na bábiky padal v kúte prach. S bratom sa jej hralo lepšie, aj keď väčšinou jej nevadilo sa hrať ani sama. Občas aj s deťmi zo susedstva, ale najviac sa jej páčilo, keď to bolo iba ona a brat. Ako dieťa bola energická a poriadne jedovatá. Nebála sa na svojich rovesníku zaútočiť, keď si to situácia vyžadovala. 
Doma za podobné správanie dostávala od otca dlhú prednášku a jej mama ticho otcovi prikyvovala, no väčšinou to bola mama kto otca ukľudňovala. Keďže nerozprávala dokázala podobné veci robiť iba dotykom.Jej mama v detstve utrepala pár traumatických zážitkov a  vyvinula sa u nej forma reaktívneho mutizmu. (Je to psycho-traumatický stav kedy človek prestane rozprávať,aj keď nie sú zjavné žiadne fyzické či organické poškodenia vôli emočnej ujme človek prestane rozprávať.) To sťažovalo občas komunikáciu jej mami s Rosaliu a jej bratom a maldšou sestrou, pretože sa museli naučiť 
Jej mama bola kľudná a tichá  žena zaujímajúca o okultizmus a ezoteriku. Keďže pracovala zvyčajne doma. Rosalia videla, čo jej mama robí a vôbec jej to neprišlo, také diabolské  ako vravievali ľudia naokolo.. Pomáhala ženám otehotnieť alebo si nájsť skrz astrológiu svojho vyvoleneho. Čo sa občas darilo a občas nie, no ľudia o jej mame aj tak rozširovali o jej mame konšpiračné teórie, ktoré hovorili o tom, že jej mama je spojená s diablom a predala mu svoj krásny hlas, aby mala magické schopnosti.  Znie to šialene, ale poverčivý ľudia v “ Little Italy” podobným veciam verili a niektorí zasa jej mamu obdivovali. No v zásade sa všetci k jej mame správali s rešpektom, pretože sa báli, že ich preklaje. 
No Rosa videla, že ľudia na ňu občas pozerajú cez prsty a svoju mamu si pred každým zastávala, a preto chcela byť k svojej mame oveľa bližšie, aj na úkor toho, že aj ju považovali jej rovesníci za dcéru čarodejnice, no to ju nijak nezastavilo k tomu, aby sa neučila skôr písať a čítať, aby s mamou mohla plnohodnotne komunikovať. A občas jej brat pomohol pri písani odpovedí.
Úplným protikladom  bol jej otec, ktorý bol dobrodruh a archeológ, ktorý lietal po celom svete a naháňal poklad so svojimi spoločníkmi a doma sa objavoval  vždy na niekoľko mesiacov, aby strávil čas so svojou rodinou. V jeden taký deň, keď sa vrátil z nejakej jeho nebezpečnej cesty v Brazílii. Z ničoho nič sa však objavil doma a mal v ruke dva skateboard a celé leto sa spoločne s Flaviom a s otcom učila skateboardovať.
Keď už si s bratom boli oveľa istejší na čiernej doske s kolieskami. Chodievali sa skateboardovať pomerne často. Hlavne teda Flavio, no občas zobral von aj svoju otravnú mladšie sestru, aby sa trochu aj ona vybláznila. Takže Rosia ako malá brazdila ulice s jej bratom a jeho kamarátmi. Keďže “Little Italy” sa rozrástla o pár ulíc navyše, hneď susedná štvrť bola “ Chinatown.” Tá štvrť bola celkom iná ako tá ich. Rosia si ju zamilovala, najviac sa jej páčili to zvláštne písmo. Podobalo sa jej to na mamine anjelské runy z tých jej magických knižiek. Bola tým očarená až tak, že si nevšimla, že na zemi leží veľký kameň a ona si rozrazila bradu o ostrý kameň. Pamätá si, že ľudia okolo nej sa zhrkli okolo nej. Nevyzerali nejak milo. Dokonca nevyzerali, že by jej chceli pomôcť. Vyzerali malý a ešte mali aj divné oči. V tej chvíli sa trochu bála a chcela utiecť, pretože čakala, že ju niekto okradne alebo unesie, no namiesto toho jej jeden z nich podal kapesník a pomohol sa postaviť na nohy a dostať ju domov. Lenže nechcela ísť domov vedela, že oco by vynadal Flaviovi a zase by sa kvôli tomu pohádali, takže jej zastávka bola u starých rodičov. Tí mali vždy na všetko pozitívnejší pohľad, ale keď malu Rosu videli s Číňanmi na prahu ich dverí zľakli sa, že ide o nejakú čínsku nadvládu v “Little Italy” nonno (dedko) zavolal okamžite susedné posily. Jej strýka Leonarda, troch kuchárov a samozrejme nikoho iného ako (bisnonnu) Augustu, ktorá sa údajne chcela do tejto vojny s Číňanmi zapojiť tiež.
Keď ich videla vyliezť z dverí od reštaurácii mala pocit, že sa všetci pomiatli. Pretože namiesto toho, začali Číňanov obklúčovať ako v nejakom akčnom filme. Vystrašení Číňania a prekvapená Rosa pozerala na nich a chvíľu nechápala až kým sa neozvala sama a nepovedala sa, čo jej stalo. Potom sa pridali a zároveň si vysvetlili, že im doniesli zranenú Rosu. Tú si vzali a nonna Roberta ( babka) sa snažila všetkých upokojiť, že to zašije ihlou. No to už stihol prísť aj Flavio a babke takýto nápad z hlavy a Flavio ju vzal do nemocnice a spoločne s nonnom vzali Rosu do nemocnice, kde jej ranu zašili a všetko dopadlo dobre.
Chinatown jej tak navždy ostane v pamäti v podobe malej jazvy pod bradou. Ale to nebolo naposledy, kedy Rosalia naposledy túto štvrť nenavštívila poslednýkrát. Pretože v prvom ročníku si našla svojho najlepšieho kamaráta Zhanga Wei Pinga. Zaujalo ju keď raz prišiel s  hlavou čínskeho draka do školy a učiteľka mu ju zhabala. Odvtedy sa Rosa a Wei kamarátili a spoločne sa navzájom učili po čínsky a taliansky. Rosa mu pomáhala s ich písmom a Wei ju zasa učil jeho písmo a takto to pokračovalo dlhú dobu. Vďaka Weiovi si obľúbila práve aj čínske legendy a dnes ovláda čínštinu pomerne na dobrej úrovni.
V tom istom roku sa do rodiny narodila aj o sedem rokov mladšia sestra Olivia. 
Vtedy počula prvýkrát mamu prehovoriť povedala jej štyri slova “Poď sa pozrieť Rosie.” Nič krajšie nepočula, mama na ňu za celý život prehovorila štyrikrát a toto bolo po prvýkrát. 
V tej chvíli sa objavila jej túžbu vyjadriť mame ako krásne jej hlas znie. Začala totiž kresliť jej hlas a to aká šťastná bola, keď ho počula. Navyše celá rodina sa točila okolo nového bábätka, čo Rose vlastne vyhovovalo, pretože mala čas na iné veci okolo kreslenia a celkovo vyňovaním sa umeniu ako takému.
Po ostatné roky boli šťastná, ale v jej desiatich rokoch sa jej bezpečný prístav začal rúcať. Jej mama veľmi vážne ochorela. Spočiatku to nebolo nejako vážne vidieť, ale keď jej mama začínala chradnúť a vypadávať jej vlasy. Až to nakoniec Flavio prišiel Rosalii vysvetliť a  povedal jej, že ich mama má chorobu, ktorá sa volá Leukémia, a že sa môže ešte vyliečiť. Bratovi to nechcela veriť, ale jeden večer počula ako papá o tom hovorí s mamou. Teda on hovoril a ona písala, ale tak nejak to cele chápala, pretože na druhý deň našla túto konverzáciu aj na papieri. a už to bolo jasné. Navyše sa otec začal doma ukazovať častejšie. Na čas si našiel prácu na Angeleskej univerzite, kde prednášala nadejným archeológom a v domácnosti s nimi bola nonna Roberta aj s nonnom Armandom, ktorí sa neustále snažili, aby deti nemysleli na chorobu mami. U jej mladšej sestry Olivii sa to podarilo, no Flavio a Rosa boli oveľa hlbavejší a viac sa uzavreli pred svetom. Flavio smerom objavovania posteľných radovankach a Rosalia zase do kreslenia.  
Mama sa nakoniec z Leukémie dostala, ale doktori stále odhadovali, že by sa choroba mohla vrátiť. Čo nebola pozitívna prognóza pre ňu ani jej súrodencov. Aj napriek tomu, že mama bola vyliečená bola stále unavená a Rosalia sa jej snažila pomáhať, no občas potrebovala vypadnúť von. Väčšinou išla za Wei Pingom alebo trávila čas jej starými rodičmi a ich reštaurácii. Avšak rodinné nešťastie si, predsa len na jej rodinu počkalo. Jeho otec a dvaja spoločníci na ceste súkromným lietadlom mali leteckú haváriu a všetci pasažieri, zomreli. To sa však nikdy jej mame nepozdávalo, a tak sa začali veci prešetrovať. Nakoniec sa skutočne slová mami potvrdili, no Rosalia so súrodencami poznala v tej dobe inú verziu, ktorá ich mala menej raniť, a tak im starý rodičia rozprávali ako ich oco skryl akýsi poklad v paláci.
To rozprávaní o poklade Rosaliu skutočne zaujalo, pretože si pamätá ako jej otec vraviel ako v dobe, keď bol mladý zachránil mamu z paláca a odložil si v paláci poklad. Celému tomu nerozumela, no na čas to nechala tak. Jej mama sa totiž znova objavila leukemia a teraz bola oveľa horšie ako predtým. Tak nejak cítila, že jej mama chce ísť tam hore za otcom. Sama to občas naznačovala aspoň jej Flaviovi, ktorý už bol dospelý a úspešne sa dostal na vojenskú akadémiu a Rosa s Oliviu strávili so starými rodičmi u ich byte, kde sa uchýlila k svojim maľbám na skrášľovanie bytu jej starých rodičov a tiež začínala svoj čas vonku s Weiom a s jej spolužiakmi zažívali divoké párty, pretože ich spolužiak im vybavil falošné občianske preukazy. Bol to skvelý adrenalín a už tak v mladom veku Rosa začala holdovať cigaretám, čo jej zostalo dodnes.
Kvôli jej pareniu s kamarátmi na diskotékach a rôznych parties na tom bola so školou biedne. Nemala najhoršie výsledky, ale za posledný ročník sa dostala do mnohých problémov a potyčiek, takže ju učitelia strašil is disciplinárnym konaním alebo aj suspendovaní. Dokonca aj vylúčením či prepadnutím s jej najviac neobľúneho predmetu- Občianskej náuky. Tento predmet bol pre ňu hotová nočná mora, pretože už od veku štrnásť rokov mala nejaký názor na spoločnosť. Keď si mala vybrať strednú školu vybrala si verejnú strednú školu Frank Sinatra School of Arts, kde ju vďaka krásnu portfóliu prijali.
Na umeleckej strednej sa jej darilo. Hlavne v odborných predmetoch, ktoré boli praktické a dostávala sa na takú úroveň, že jej diela boli na významných výstavách v newyorských galériách. Spočiatku iba maľovala, no dostala sa aj k sochárstvu a ku keramike, ale prioritne iba maľovala, čo priľákalo aj bohatých kupcov jej obrazov a niektoré aj skutočne vydražili a mohla tak vyrobiť. Bola z toho veľmi šťastná, pretože sa jej tvár ukazovala na rôznych akciách a občas jej spoločnosťou bola aj nejaká šarmantná spoločnosť. Niektorí muži boli od nej starší aj o sedem alebo osem rokov starší, ale nikdy sa nepokúsili o nič, čo by Rosia nedovolila, pretože dotieravým uchylákom vrazila v priamom prenose facku a potom už mala pokoj. V jeden večer, keď sa vracala z jednej takej akcii chcela porozprávať o tom mame, no tá ju privitala so slovami. “ Vrátilo sa to Rosa.”  Informovala svoju pätnásť ročnú dcéru. Nikdy si nenahovárala, že by sa choroba nevrátila, a tak s tým bola zmierená. A skutočne o rok na to zomrela.
Aj napriek tomu, že so smrťou jej mami bola zmierená vzalo ju to. Prakticky z jej súrodencami bola sirota. So sestrou sa však dostali do opatrovníctva jej starých rodičov. Keďže jej brat už bol dospelý mohol sa zastupovať sám, čo samozrejme všetci rešpektovali. Rovnako ako to, že kvôli straty rodičov, Rosia nošila už len čierne alebo tmavé oblečenie. Svetlé oblečenie nosila, len v nejakej symbolike spojenou s jej rodičmi. Na pamiatku si dala vytetovať na chrbát aj dve spojené súhvezdia ich znamení Škorpióna a Strelca. Sú To vlastne spojené jej znamienka, takže toto tetovanie, nie je ani príliš vidieť. 
Taktiež sa však začala do seba naspäť nejak viac uzatvárať a vybudovala si meno “rebelantskéj čarodejnice.” Párkrát sa dostavila aj na disciplinárne konanie v škole kvôli jej občasnej potrebe rebolovať. V období sedemnásť až osemnásť rokov sa objavili v jej živote aj muži. Prvýkrát to bol jeden basgitarista pochádzajúci z hispanskej štvrti, ktorý sa zamiloval do Rosalie až po uši. Rose trvalo dlhšie než si ho k sebe pustila, ale nie úplne. Ich láska prešla testom v dobe, keď sa dozvedela pravdu o tom ako zomrel jej otec. Čo nedopadlo dobre, pretože sa dozvedela ako to celé bolo. Jej otec bol zavraždený jeho najlepším kamarátom Patriciom, ktorý patril do skupiny, ktorá sa nazýva New Order. Patricius je však celý ten čas na úteku a polícii sa ho podarilo dolapiť,no pre nedostatok dôkazov ho pustili. A zase uteká spravodlivosti, no práve tomu zasvätil svoj policajný život jej brat, aby dolapil vraha ich otca.
Avšak práve v období, kedy mala maturovať sa jej naskytla možnosť pre spravodlivosť svojho otca bojovať. Malo to začať iba ako maturitný projekt, ktorý tvoril po celom NYC nejaký odkaz, no napokon sa týchto päť študentov vrátane Rosalii rozhodli podpísať ako umelecké hnutie, ktorá je akousi revoltou voči Noew Order skrz umenie. Ich umelecké hnutie sa nazýva “Free artistic Gods.” Každý má nejaké meno gréckeho boha pod, ktorým sa  podpisuje Rosalia sa podpisuje ako “ Nyx” teda noc. Ďalší z nich sú “ Chaos, Erabus, Ares  a Hypnos.” Každý z týchto päť ľudí má predstavovať každú menšinu a sú malym svetlom v temnote pre občanov provincie Waverly. Každý z nich predstavuje nejaké umenie, ktorom je dobrý. Spoločne občas vymýšľajú nejaké odkazy, ktoré majú poukazovať na život emigranta v novom štáte. Avšak v období, kedy sa začínali najviac preslavovať prišla tá najviac neočakávaná vec a tou je Selekcia. Nikto nečakal, že princ Julian ju vyhlási, no Rose napadlo, že by si podala prihlášku. Jej brat totiž sa často neozýval a mala strach, že by mohol zomrieť, preto ju napadol plán. Keby ju vyberú mohla by sa skúsiť prihovoriť ku kráľovnej, ktorá je podľa jej bisnonny Augusty, čarodejnica a mohla ochrániť jej brata. A zároveň by mohla nájsť kľúče k pokladu, ktoré jej otec nechal v obálke pred jeho smrťou.