Nie moc vysoká a ani nie moc výrazná ak ide o vzhľad. Vedľa svojej mladšej sestry by sa stratila a keby ľudia nevedia, pravdepodobne by povedali, že ona je tá mladšia. Husté svetlo-hnedé vlasy často lemujú jej tvár po bokoch, ktoré sa mimovoľne vlnia podľa toho aké je počasie alebo či došla do kontaktu s vodou. Vlastne by sa dalo povedať, že jej vlasy si žijú tak trochu svoj život. Jej oči sú ale väčšinou to čo si ľudia všimnú ako prvé, nie preto, že by ich mala nejako výrazné veľké ale skôr preto, lebo majú hlbokú farbu tmavej modrej. Presne ako voda, ktorú tak veľmi zbožňuje – často totiž počúvala, že jej oči sú ten neprebádaný oceán. Pretože z jej očí človek často niečo vyčítal keďže boli dosť expresné. Nemohol človek ale vidieť hlbšie, pretože ona reagovala skôr celým telom a svojou osobou ako očami. Jej tvár bola expresná, hlavne ak išlo o pozitívne reakcie. Všeobecne celý jej výzor pôsobil vždy veľmi slušne, z časti upravene a hlavne pozýval iných aby ju oslovili. 
   A síce nebola výrazná úplne na výzor, jej povaha všetko dotvorila do skorej dokonalosti. Nikto ale nebol dokonalí a ona sama by o sebe niečo také netvrdila. Áno, mala zdravé sebavedomie, ktoré ťažko niekto poškvrnil alebo podupal. Možno to bolo preto, lebo sa snažila ľudí pochopiť na úplne hlbšej rovine ako to možno robia iní. Za všetkým totiž hľadala niečo a prečo tak, pretože každý človek s ktorým sa dostala do kontaktu mal svoj vlastný príbeh, ktorý určite do hĺbky ovplyvnil ich správanie. V tom tkvela jej výchova ale aj osobnosť, ľudia z rôznych častí života môžu byť dobrí aj zlí. Pre ňu boli dôležití ľudia ako osobnosti, nie ako výzor alebo skúsenosti. Preto mala hlboké sociálne cítenie, a nevzťahovalo sa to iba na nízke vrstvy spoločnosti alebo znehodnotených ľudí, ale na všetkých. Sama toho nemala veľa ale snažila sa humanitárne pomáhať ak to šlo. Ľudia ju preto vo všeobecnosti mali radi a vedeli sa k nej prihovoriť. A ona milovala konverzácie, o čomkoľvek a s kýmkoľvek. Technológie? Určite niečo čítala a chcela sa o to podeliť. Knižky? Rada porozpráva o rozbore diela, aby ten druhý pochopil hlbšie témy ktoré kniha prezrádza. To bolo jedno, či mala v niečom podobnom záujem ona alebo ten daný človek, pri nej sa určite človek nenudil. Pretože ona sa neľúbila nudiť a potrebovala vždy nové rozptýlenie, niečo čo nepozná a môže spoznať. Bola veľmi dynamická vo svojich záujmoch aj v tom čomu sa momentálne venovala. Občas mala pocit, že s ňou bolo ťažké držať krok ale ona zas mala problém tak trochu spomaliť. A aj keď bola veľmi komunikatívna, o sebe často nehovorila a vlastne z nej človek ťažko ťahal niečo hlbšie, bola totiž veľmi opatrná voči ostatným. Ľudia si u nej museli totiž dôveru budovať kým odkryla nejaké hlbšie časti svojho ja. Ona bola dobrý dôverník,, avšak ona mala ľuďom často problém dôverovať hneď zhurta. 
   Ona a jej sestra boli dva protipóly rovnakého spektra. Nieže by jej sestra sa stratila vo svete alebo sa o seba nevedela postarať, no Myrcella bola odjakživa veľmi nezávislá. Keď bola mladšia, jej mama sa často bála, že si to dievča niečo urobí lebo si myslela, že môže zdolať všetko a dokáže to úplne sama. Preto často nadobúdala pocitu, že všetko vyrieši a vždy sa o to snažila. Doma bola tiež taký stred a vždy sa snažila vyriešiť všetok problém alebo hádku. Sama mala ale problém počúvať iných, bola totiž aj veľmi tvrdohlavý človek. Mala svoje svetlé a dobré stránky, ale vedela byť aj veľmi odmeraná a nepríjemná na ľudí. Nikto ale nevedel kedy niečo také príde, ona totiž svoje negatívne pocity dobre skrývala a vždy to došlo náhle. Hnev a nepríjemnosť z jej strany. Nebolo to zvyčajné a preto to ľudí veľmi často prekvapilo. Mala rada totiž svoju pravdu a nemala rada ak ju niekto podceňoval. Preto v návale hnevu vedela povedať nepekné veci, ktoré neskôr oľutovala pretože vedela, že to mohlo druhú osobu hlbšie zraniť. Svojim náladám a náladovosti ale nevedela poručiť, aj keď bola jej sebadisciplína dobrá. Ťažko robila kompromisy, pretože sa to bilo s jej nezávislosťou. Nemala rada ak jej niekto hovoril čo mala robiť alebo čo nesmela robiť, na to bola až príliš expresná duša a tak trochu rebel. To mohlo tak medzi ňou a druhou osobou, väčšinou autoritou, vytvoriť imaginárnu trhlinu, ktorú ona ťažko prekonávala. Odpúšťala, ale nikdy nezabúdala. A jej nezáujem často mohol byť pre náhodných sledujúcich byť aj znakom toho, že nie je prístupná aj keď jej aura taká väčšinou bola. Mohla tak vzísť ako mierne nezaujatá a arogantná vo chvíľach keď nemala zrovna najlepšiu náladu. Ťažko sa s ňou vtedy komunikovalo a bolo lepšie ju nechať vychladnúť, doslova. Jej nálady sa občas náhle menili, a ona sama tiež nemohla niekedy vedieť čo bude spúšťačom niečoho negatívneho. Často sa snažila svoje zlé vlastnosti udržať vo svojej schopnosti ich korigovať, ale to bolo niečo na čo bola aj ona príliš nízko. Popálila sa veľakrát a ľudia sa popálili rovnako.  
   Mala ale všetko, dobré aj zlé, nie veľmi príjemné a veľmi príjemné. Bola ako bonboniéra, niektorá čokoláda bola veľmi dobrá a každý ju chcel a niektorá bola zas taká, ktorú nikto nechcel alebo ju mal rád len jeden alebo dvaja ľudia. Vo všeobecnosti by sa dala Myrcella opísať veľmi ako expresná osobnosť, nestratí sa v dave aj keď jej výzor nie je najvýraznejší. Nebojí sa spoločnosti a vlastne spoločnosť považuje za veľmi dôležitú súčasť života. Na jeden strane je rada sama so svojimi myšlienkami, ktoré sú často až príliš progresívne na iných. Nemá rada niečo nudné a uznávané roky, potrebuje rozptýlenie. Občas sa ale niekomu podarí rozhodiť jej meter a vystrelí do výšin nepoznaných a potom ju ľudia nespoznajú pravdepodobne tiež. Je to kvázi darček, o ktorom nikto nevie čo z nej dostane.