V jej kruhoch nie je nezvyčajnou alebo jedinečnou. Vlastne by sa dalo povedať, že zapadla skoro dokonale do vykrajovačky foriem pre ženy. Bola blondína, mala modré oči s nádychom sivej, tenkú postavu a hrivu plnú vlasov. Naozaj nikdy úplne nevystupovala z radov ľudí v ktorých spoločnosti sa točila. Od malička ale dbala na svoj vzhľad, niekedy až chorobne rozoberala každú maličkosť na svojom tele a sebe keď stála príliš dlho pred zrkadlom. Vypestovala si tak trochu chorobnú závislosť na svojom vzhľade, čo nie vždy malo pozitívny afekt na jej psychiku. Pravdepodobne za to mohla aj jej matka, ktorá jej neraz povedala možno veci, ktoré sa v nej uložili hlbšie ako možno predpokladala. Spoločnosť v ktorej existovala totiž dbala okrem dobrého „mena“ aj na to aby vždy vyzerali dobre, hlavne ženy. Všetci okolo nej boli tak trochu chorobne do seba zahľadení a riešili svoj vzhľad. Jej hodnota sa tak odvíjala hlavne od toho ako vyzerala. Vždy musela mať perfektne vyfúkané vlasy, ostrihané, voňavé. Naučila sa ako docieliť celodennej vône po celom svojom tele, za čo mnohokrát dostala komplimenty. Človek vedel keď sa nachádzala okolo – mala totiž vždy príjemnú arómu, ktorá doslova kričala luxusom. So svojim oblečením síce občas experimentovala, vždy to bolo ale v rozmedzí normy ktorá u nich platila. Na večere s rodičmi chodila skoro vždy vo svojom „Sunday best“ , ako keby ide na večeru so senátorom. Jej telo bolo ale aj niečo čo jej dávalo tak trochu pocit, že si svoj život môže žiť ako chce. To si dokazovala tým (okrem peňazí), že začala robiť luxusný eskort. Nadobudla tak pocitu, že konečne má niečo vo svojom živote vo svojej réžii a nikto jej nemôže hovoriť do toho či svoje telo využíva ako prostí sexuálny objekt, alebo je to iba zmocnenie sa príležitostí. Sama úplne netušila kde naozaj stojí v tomto kontexte, pretože boli hranice úplne nejasné až skoro neexistujúce. 
Rovnako ako vzhľad, aj jej osobnosť zohrávala svoju úlohu v jej živote. Všetko v jej živote totiž malo nejaký rad, nejaký dôvod, bolo to pre nejaký poriadok. Bola vychovaná slušne, naučila sa všetky zdvorilostné repliky a dokázala s ľuďmi hovoriť aj o tej najnudnejšej veci na svete. Bola to prostá zručnosť, ktorú sa naučila z recesie. Nie vždy ju totiž zaujímali nudné rozhovory so ženami dvakrát tak starými ako bola ona. Naučila sa aj nedávať najavo tento nezáujem, pretože to by mohlo byť vulgárne a ľudia by si to mohli vysvetliť zle. Mala ale rada svoj pokoj a mnohokrát ju človek mohol nájsť aj samú, niekde v rohu, vonku alebo na schodoch, zahĺbenú vo svojich myšlienkach a tichu, ktoré mala vo svojej hlave. Zvykla si aj na rozruch a hluk, no aj tak občas potrebovala byť sama. V momentoch keď nemala dosť pokoja alebo ju niečo vytočilo, dokázala nepríjemne vybuchnúť v návale emócií. Nemala rada nerešpektovanie jej hraníc (či hraníc iných), a to ju dokázalo vytočiť. Má talent tak spraviť aj maličkosti, ktorá jej nesadne veľkú aféru, ktorá pre ňu znamená figuratívny koniec sveta. Mnohokrát nepočká na koniec problému, ktorý mnohokrát ani nie je tak veľmi vážny ako si ona zmyslela. Dokázala sa tak nepohodnúť a povedať veci, bez rozmyslu. Nemala tak trochu filter ak sa jej pocity vyhrotili. Mnohokrát sa potom trestala tým, že sama sebe vynadala, že sa nevie chovať. U nich sa totiž chyby úplne neopúšťali a podobný výstup, hlavne verejne, môže znamenať dlhočizné rozhovory na mesiace v ich kruhoch. Nikto predsa nechcel hysterickú, panovačnú a nepríjemnú ženu. Niekedy jej pohár trpezlivosti ale dokázal pretiecť celkom intenzívne. 
Ďalšia zručnosť, ktorú sa ale vďaka tomuto dokázala naučiť a vlastne vypilovať iba do dokonalosti bola jej manipulatívnosť. Išlo skôr ale o emočné manipulovanie ľudí, občasné zaklamanie pre svoje dobro. Naučila sa plakať na počkanie, talent o ktorom nikto nevie a hodlala si to nechať pre seba. Presvedčivé slzy, ktoré sa kotúľali z jej očí neraz presvedčili človeka, aby niečo pre ňu urobil alebo jej odpustil jej emočný výlev, predsa len je citlivá. Hrať sa na obeť bola jedna z jej špecialít. Mnohokrát sa však práve ako táto obeť cítila, a preto nie vždy boli jej slzy iba hrané. Občas mala pocit, že všetci sa otočili proti nej, všetci jej chcú urobiť zle a sú tu iba preto aby jej uškodili.  Nikdy nemala nikoho skutočne blízkeho, o kom by bola presvedčená, že by ju nezneužil pre svoje dobro alebo jej neublížil pri prvej možnosti. Aj to bol dôvod prečo nemala žiadne hlbšie ako sexuálne vzťahy s ľuďmi okolo seba. Muži jej totiž ťažko odolávali, ona to veľmi dobre vedela a preto to využila vo svoj prospech. Nikdy ich nepustila úplne blízko, a bola pre nich tak trochu nedosiahnuteľná hranica, čo ich ale stále tlačilo ďalej za tie ich vlastné. Sama totiž nikdy neverila na lásku, na to, že by ona našla niekoho, kto by ju pochopil na takej úrovni ako potrebuje.
Má ale človek, čo v živote necítil úplnú a čistú lásku, vôbec predpoklad na to aby niečo hlbšie cítil? Bolo to skoro ako prekliatie. Nikdy síce nenašla človeka, ktorému by plne dôverovala alebo ho považovala za blízkeho priateľa, no mala pár vzťahov hlavne zo školy, ktoré sa priblížili niečomu podobnému. Vo svojej hĺbke bola vlastne celkom starostlivá a naplňovalo ju to zvláštnym pocitom pokoja, keď mohla niekomu pomôcť. Možno aj preto chcela byť lekárkou – chcela ľuďom pomáhať. Dokázala byť skoro ako med keď išlo o niekoho na kom jej záležalo. Mnohokrát dokázala odložiť svoje emócie bokom na úkor druhého človeka, aby mu pomohla, aj napriek tomu, že sa ona možno práve vnútorne rútila ako karty z vežičky. Mala dobrú intuíciu a vycítila z ľudí, že ich niečo trápilo. Preto bola dobrý poslúchaš, radca a bútľavá vŕba. Poskytovala ľuďom to čo by ona sama občas potrebovala, ale ona sa k tomu nepriznala. Svoje emócie si nechávala pre seba, človek to z nej musel doslova vydolovať ak niečo chcel vedieť, a aj to mnohokrát bol proces a trvalo to dlhšie ako iným. Nepotrebovala ľudí zaťažovať svojimi pocitmi, nikdy to totiž nerobila. Tak nejako sa jej emócie utláčali od útleho veku rovnako ako jej žiadosti či sny. Prvý a posledný človek, ku ktorému cítila podobné pocity bola jej matka. Ako mladšia sa ju možno snažila zachrániť, zmeniť. Časom jej došlo ale, že jej matka sa nikdy nezmení a nestojí o tú zmenu. Bola na ňu emočne naviazaná, pravdepodobne stále je. To bol efekt toho nekonečného dusenia, ktoré jej matka predvádzala celý jej život. Mala pocit, že jej je niečo dlžná za svoj život. Pomyslenie, že by ju zo svojho života odstrihla došiel mnohokrát, mnohokrát sa jej vzoprela ale nakoniec jej aj tak vyhovela. Vždy jej vyhovela, pretože ak bola jej matka spokojná a šťastná, bola aj ona svojim spôsobom spokojná a šťastná. Všetko na úkor ale vlastných túžob a pocitov. Nikdy nebola vo vedúcej pozícii, pretože mala všetko nadiktované, podložené pod nos a reálne sa nemusela o nič snažiť. Niekde hlboko v sebe ale chcela niekoho, kto jej dokáže, že za to stojí a že je hodná všetkého na čo len pomyslí, že jej pocity sú validné a jej túžby sú rovnako dôležité ako túžby iných. Momentálne ale zase urobila ústupok, znovu sa podvolila svojim rodičom a urobila niečo pre nich. Nezabudla ale znovu využiť aj tejto možnosti pre svoj prospech. 
Tým, že mala času veľa vybudovala si niekoľko rôznych záľub, niektorých menej nezvyčajných alebo viac nezvyčajných. Podľa kostolného poriadku hovorila plynulo francúzsky a pochytila aj nejaké základy španielčiny. Bola literárne sčítaná a jej tajnou záľubou boli kriminálne prípady, spisy a rôzne dokumenty. Často hrávala aj LARP, ktorý bol zameraný na tématiku „who-done-it“. Okrem toho sa venovala akrobacii vo voľnom čase, už od malička. Najprv ju matka zapísala na gymnastiku hlavne kvôli tomu aby mala lepší postoj tela, aby sa niesla s väčšou gráciou. Nakoniec to prerástlo ale do skutočnej lásky a pridala k tomu akrobaciu na kruhoch či hodvábnych látkach. Chodila ale aj do jazdeckého klubu, kde trénovala klasické jazdectvo, western, či parkúr alebo drezúru. Všetky tieto energické športy jej dodávali veľa adrenalínu, a vďaka tomu mnohokrát nemohla zaspať. Stal sa z nej tak skôr nočný tvor. Po škole začala navštevovať kurz kaligrafie a zo svojej izby si urobila skoro čarodejnícku noru. Často sa stávalo, že v jej izbe bolo možné zacítiť rôzne zmiešaniny vône. Parfumy či vône v jej živote zohrávali dôležitú úlohu, začala sa najprv venovať iba teórii vôní a neskôr to prerástlo až do miešania vlastných fregrencií. Naučila sa namiešať vône ľuďom podľa ich prirodzenej vône, či znamenia, či vonkajších vplyvov. Milovala miešať oleje, parfumy či prídavky do olejových svietnikov. Jej záujem o medicínu a možno aj kutrania sa ju priviedlo aj k bio-luminiscenčné záhradníctvu. Bolo to odvetvie záhradníctva kde človek pestoval rastliny, ktoré rástli v tme. Išlo hlavne o huby, baktérie, riasy. Tým dokázala prilákať aj hmyz, ktorý sa nachádzal v takejto bio flóre, napríklad svetlušky či červy. Pre ňu to malo okrem relaxácie ale aj iný zmysel – učila sa tak biológii a chémii v nezvyčajnom prostredí.