top of page
Tento web byl vytvořen v editoru webových stránek od . Vytvořte si svůj vlastní ještě dnes.Začít
.com
Mackinley Morrison
_edited.jpg)
Záhradníčka / Angeles / Alix / Kristen Froseth
Charakteristika:
23 let | 2.6. | Blíženec | 171 cm | 58 kg | Hnedá, zelená, oranžová
Cestovanie, literatúra, keramika, príroda, párty, rockové kapely, umenie, karaoke, opraví čokoľvek, kreslenie,
Pri pohľade na jej jemné rysy tváre, ktoré pripomínajú až éterickú bytosť, ktorá sa vám skôr hodí niekde do yukonských lesov, ako medzi betónovú džungľu na východnom pobreží v Illey. Jemná bledá pokožka, ktorú síce pred slnkom nikdy neskrýva. No inú farbu, než bielu nikdy nemá. K jej jemnej pokožke, dokonalo kontrastuje rovný nos, plné pery a modré oči. V ktorých nájdete iskričku šibalstva. Dokonalou perličkou k tomu sú jej dlhé plavé vlasy, ktoré nosí ako ozdobu. Jej celkový vzhľad pôsobí nežne a nevinne až si človek povie, že to dievča pred vami je hotový anjelik. Zdanie však klame a táto mladá žena je životom ostrieľaná osoba, ktorej život uštedril kopu životných trápení. Nik jej nepomohol sa z jej problémov vyhrabať, musela spravodlivosť chytiť do vlastných rúk. Tak to proste chodí medzi ľuďmi, ktorí nepoznajú hrejivý pocit domova. Skrátka, kto skôr berie, ten skôr má a ona túto filozofie života, pochopila veľmi rýchlo. V živote jej nikdy nič nebolo predhadzovaná, na zlatom podnose. Život v detskom domove bol fajn, ale život potom? To bolo celkom niečo iné a to sa veľmi odrazilo aj na jej charaktery. Stala sa nezávislou už ako mladé veľmi mladé žieňa, ktoré sa dostalo do sveta celkom neskúsené. Všetko čo pri sebe mala boli kníh a prázdny balíček od cigariet, ktoré ukradla svojej vychovávateľke. Nejakým spôsobom sa však naučila o seba postarať sama. Musela. Nemala na výber a kvôli prežitiu urobila kopu, svinstiev. Nie je na ne hrdá a ak ju aj chcete naozaj spoznať, nečakajte že sa Vám zverí so svojimi zážitkami z minulosti. Nehovorí o nich, pretože sa už neotáča za minulosťou a svoje rozhodnutia, nepotrebuje preberať s inými. Nepotrebuje počuť slová odsúdenia alebo pohľad ľútosti. Takže, čo vlastne o nej budete vedieť? Nič. Dá danému človeku, radšej spomienky a zažijete s ňou kopu zábavy a dobrodružstva. Síce spočiatku nevyzerá, že sa chce s niekým skamarátiť. Medzi svojimi rovesníkmi v detstve patrila medzi obľúbencov. Je dobrá kamarátka i keď možno pekne strelená a navyše so slovníkom, za ktorý by sa nehanbil ani žiadny námorník. No, Mackinley je podstate úplne jedno s kým sa vlastne baví. Verí, že všetci ľudia na svete sú taký istý, pretože sú s mäsa a kostí. No, zároveň si nemôžu byť všetci rovní. Filozofovanie a premýšľanie nad ľudskou spoločnosťou, je tiež pre ňu veľmi typická črta. Rada sa rozpráva o hlbokých témach a myšlienkach, z kníh ktoré práve prečítala. Práve tie ju držali pri živote v ťažkých chvíľach. Hlboké myšlienky beat generation, ktoré sa stotožňuje tak hlboko, že žije rovnakým životom ako aj predstavitelia tohto smeru. Považuje ich za svojich spasiteľov a niektoré pasáže dokáže citovať naspamäť a čím ďalej tým básniam začína rozumieť, tým viac ich nenávidí. Myšlienky, ktoré si zapamätala sa snaží zobrať k srdcu. Učiť sa nevyhýbať prekážkam, aj keď to vlastne často robí. Keď sa dostane do nejakého problému, Mack skrátka zmizne a nemusí sa nikomu ozvať aj zopár dní, týždňov, mesiacov a možno aj rokov. Pri nej človek, presne nevie, čo očakávať. Sama totiž často netuší, čo sa stane o pár hodín, takže si s touto zložitou, no zároveň veľmi úžasnou osobou, užijete kopu srandy a zároveň môžete prísť o nervy. Síce má kopu chýb a okolo seba kopu záhad a dokonca aj konšpirácií okolo jej existencii, ľudia aj vymysleli. No, ona to nikdy nepopiera a ani nevyvracia. Skrátka ľudí, nechá okolo seba šepkať a ona so svojou sebavedomou chôdzou, skrátka nenechá na sebe znať. Svoje opovrhnutie alebo sklamanie, spočiatku nedávala najavo, no dnes ľuďom bez problémov, vráti veci čo ju zranili. Jej intuícia jej radí, vždy mať veci pod kontrolou a nenechať nikoho, aby si ku nej dovoľoval. Čo sa týka práce Mackinley má svoje sny. Chcela by byť umelkyňou alebo niekým, kto pracuje s umením. Len ona jej modré auto, ktoré kúpila na bazare za pár babiek a dosť možno to auto, nebolo toho týpka od koho ho kúpila. Ona tiež iba niečo tuší, ale pravdu sa nehodla dohladať. A na čo by to aj robila? Nie je človek, ktorý tkvie na prílišnej čestnosti. To auto má rada aj keď už má svoje roky, ale nedokáže sa ho vzdať. Sú v ňom spomienky to auto je jediná stála vec v jej živote. Odvezie je kam chce. Len ona skicár, uhlíky a jej večná túžba po slobode. Divoká a rebelantská je až na kosť. Robí si čo chce a kedy chce a ťažko jej niekto prehovorí, aby to nerobila. Neznáša ak jej niekto porúča a rada takej osobe robí naprieky. Má problémy s autoritami a občas hlavne s tými ženskými. Nikdy v živote nemala dievčenskú kamarátku. prisudzuje to k jej traume zo sirotincov a z toho, že ženské priateľstvá sú občas veľmi toxické. Mužom vždy rozumela lepšie, pretože jej sladká tvárička dokázala balamutiť hlavy mužom a nevadilo jej to, keď to bolo aj inými spôsobmi ako peknými úsmevmi. A keď sa jej niekto nepáčil? Bránila sa. Na konci dňa vždy videla západ slnka a nejako vykľučkovala. Ako osobnosť je veľmi zložitá, no jedna z ďalších tých vlastností, ktoré by sa na nej dali považovať za paradoxné je feminizmus, aj keď nikdy nemala poriadne ženskú kamarátku, vyznáva život na voľnej nohe, neznáša kapitalizmus, neoslavuje svoje narodeniny a ani sviatky a taktiež nevyznáva žiadne náboženstvo. Okrem toho je to osoba, ktorá neoslavuje žiadne náboženstvo, neoslavuje narodeniny a žiadne sviatky. Žije chaotický život, ktorý nedáva úplne zmysel. Nikde ju človek neuvidí dlhšie ako pol roka, nemá stáli domov a slovo podobného typu ani nepozná. Jej domovom nie je dom z kopu stien, okien a nábytku. Ak potrebuje teplé jedlo, môže si čo si uloviť v uličke v supermarketov. A posteľ? Nocľah si vždy nejakým spôsobom nájde. V každej provincii je niekto, kto ju rád uvidí a prichýli na nejaký čas k nim domov. A potom sa znovu vyparí preč Keď odíde z vášho života väčšinou to je to navždy. Mackinley málokedy odpúšťa a šance dáva ešte menej. Ak ju niekto sklame už si ju sotva, niekto dokáže otočiť na svoju stranu a verte či nie, niekto ako je Mackinley si nechcete znepriateliť. Morálne pravidlá si rada ohýba svoj prospech seba a vie si ich aj hrdo obhájiť. Je síce plná paleta vecí, ktoré neznáša, ale málokedy sa stane, že sa niekto stane jej naozajstným nepriateľom. Ak hovoríme o opačnom póly nenávisti o láske, Mackinley ju mala možnosť zažiť dvakrát. Ten prvý krát bol nevinný cit lásky a ten druhý krát? Ten ju zmietol spočiatku ho nenávidela a potom sa zamilovala, no nedopadlo to najlepšie, čo malo na ňu veľmi zlý dopad. Na lásku posledné roky ani nemyslí. Láska je pre ňu niečo, čo nechce už viackrát zažiť. Oslabuje jej rozum a núti sa znova zaradiť do radu kapitalistickej spoločnosti. No skutočnosti je to iba ochranný mechanizmus mala už takmer domov a na svete je opäť sama. Celý život sa kamsi ženie, ale má vlastne životný cieľ? To je otázka na ktorú nevie odpovedať ani ona sama.
Minulost:
Středoškolské vzdělání / Bývalý přítel - Nikolaj ( mŕtvy) / Svobodná
Mackinley nemala to šťastie sa narodiť v dome plnej lásky. Naradila sa príliš mladej matke, ktorá sa rozhodla poslať svoje dieťa do detského domova. Či už to bolo dobré alebo zlé rozhodnutie sa pravdepodobne nedozvieme, ale Mackinley by jej za to pravdepodobne veľmi nepoďakovala. Ešte ako dvojtýždňové bábätko sa ocitla v náručí cirkevného sirotinca. Niektoré sestry boli fajn a Mackinley ich nazývala občas mama, no niektoré boli až prehnane prísne a dbali až veľmi na pravidlá. Svoj príbeh o tom, ako sa dostala do detského domova, prirodzene nepoznala. No rodinu a svojich súrodencov našla medzi, taktiež nechcenými deťmi. Hovorili si „ odpadlíci“ a prvé roky života spolu trávili každý deň. Spoločne stávali, spoločne sa stravovali. Skrátka boli ako jedna veľká rodina, až pokým neprišla puberta. Pre Mackinley veľmi búrlivé obdobie, ktoré sa nieslo duchu typickej mladíckej nerozvážnosti. Tak ako každá štrnásťročná dievčina, podľahla čaru divokým diskotékam, alkoholu, cigaretám a aj drogám. Bolo jej jedno, či to boli tvrdé alebo ľahké drogy skrátka si to zobrala, čo ponúkali. Takže sa často ráno zobúdzala v posteliach týpkov, ktorých videla prvýkrát. Neskoré príchody naspäť do decaku neboli tiež ružové. Jej vychovávateľky si dávali obzvlášť pozor, aby Mackinley nevychádzala von. Zákazy, dohováranie a ani trojhodinové monológy matky predstavenej nijak nepomáhali, pretože zmizla aj tak. Niekedy aj na viac ako týždeň, čím svoje vychovávateľky dostávala do ťažkej situácie a často jej hrozil prevoz z cirkevného sirotinca rovno do štátnej, nápravnej inštitúcii v Sote. To neboli dobré vyhliadky na život, pretože už vtedy vedela, že jej nájdu nejakú psychiatrickú chorobu a budú do nej tlačiť lieky, aby ju utlmili. Vedela, že sa na čas musí stiahnuť.Aj keď rada robila problémy a utekala chcela jedného dňa odísť z toho zapadákova v Hansporte. Absolutne ničím príťažlivá provincia brala Mackinley energiu, ale sen vypadnúť bol pre ňu vykúpením. V čase keď sa dostala na strednú školu dostala sa znovu do partie, ktorá patrila medzi školských vyvrheľov. Prišli parties, alkohol, drogy a prvé skúmanie svojich limitov. Častokrát utekala z decáku aj neskoro večer, len aby mohla žiť život vonku. Nad Mack, však visel Damoklov meč, ak urobí ešte jednu hlúposť, tak jej novým domovom je nápravné centrum v provincii Sota a s normálnym životom sa môže rozlúčiť. Prvom aj druhom ročníku na strednej sa jej darilo sa obklopovať vyvrheľmi, ktorí síce neboli dvakrát príkladný. No mali vlastnú kapelu a Mack spoločne s nimi strávila celé dni zavretá v garáži a počúvala covery na rôzne staré rockové kapely. Tam sa prvýkrát stretla aj s jej prvou láskou. Chalanom, ktorý miloval kapelu The Doors. Spoločne sním zažívala pekné chvíle a za celý život aspoň chvíľu pocítila, že niekam patrí. Láska však pravdepodobne pre túto mladú rebelantku nestačila. Chcela od sveta oveľa viac ako, len mať rodinu a s niekým zostať celý život. Takže po čase sa Mack odtrhla aj od tejto skupinky ľudí a životom sa pretĺkala všelijako. Stala sa medzi jej rovesníkmi niečo ako ikonou. Keď sa raz vyparila na pol roka kamsi do Summer, kde žila s pôvodnými obyvateľmi Ameriky. Veľa ju toho naučili a hlavne ukázali. Vďaka kmeňu Navajo sa naučila mnohé o bylinkách a motýľoch. Naučila sa pomocou byliniek liečiť a využívať ich hojeniu. Po prvýkrát za tak dlhý čas sa naozaj cítila medzi ľuďmi vrelo vítaná. Žila tam takmer šesť mesiacov a domov sa vrátila, začiatkom tretieho ročníka. Avšak už nikdy viac nie do Hansportu. Už bola takmer jednou nohou v Sote, no nakoniec ju premiestnili. Jej sirotčinec zavreli a presunuli ju do ovela lepšieho detského domova. Dostalo sa jej viacej odbornej pomoci, viacej vzdelania a záujmu. Mala viacej voľnosti a možnosť pracovať, čo okamžite využila. Našla si prácu v miestnej čajovinu medzi hipstermi a filozofmi a ľudmi, ktorí jej boli oveľa viac podobní. Vtedy to v Hansporte nebolo až také zlé. Často počas práce mohla počúvať slová básni, ktoré hovorili básnici v istej dobe tam chodil jeden nemenovaný mladík, ktorý jej prvýkrát prečítal kúsok z básnickej zbierky Howl od Alana Ginsberga. Slová básnika ju ohromili priam ohúrili a celé mesiace nerobila nič iné, iba čítala knihy z jeho doby a vyžívala sa v živote beat generation. Navyše mala možnosť aj jej nový objav spoznať. Bol od nej o šesť rokov starší a na univerzitu chodil do Angels a v jej meste sa zastavil na letné prázdniny u svojej starej mami. Za tých pár týždňov spolu strávili až príliš veľa času. Postupne mala pocit, že dva mesiace prešli za dva dni a mladý chalan, ktorého si Mackinley obľúbila už viac nevidela. A ani ona viac neostala. Z detského domova ju pustili ešte to leto a ona zrazu nemala kam ísť. Našetrené peniaze z brigády, ktoré si odkladala jej stačili na letenku do mesta, kde vyrastala. Jej plán bol prostý chcela navštíviť sesterstvo, ktoré sa o ňu strali, ktoré sa tak dlho snažila opustiť a zrazu bola na jeho prahu. Avšak aj toto sesterstvo rozpustili a veľa z nich už nebolo ani Hansporte. Zobralo ju to, ale musela jednať rýchlo. Nemala na výber išla preč, aj keď sama nevedela kam vlastne ide, kde presne ide. Nasadla na autobus a prišla do Waverly, od dva týždne Carolina, neskôr slnečný Clermont až neskôr po pobreží prešla na západné pobrežie. Ocitala sa skrátka na miestach, ktoré vždy chcela vidieť. Najlepšie na tom celom bolo, že žila život na voľnej nohe. Keď sa nemala ako dostať domov, musela stopovať a dostať sa niekam. Ten život na hrane plného chaosu sa jej páčil, stretla kopu ľudí. Mala kopu zážitkov, či už dobrých alebo zlých. Spala v hauted hoteloch, urobila si kratku výpravu k Area 51, sledovala wrestling krokodílov, stala sa šampiankou v jedení steakov. Útle dievča ako ona zjedla 2,4 kg steak, čím prepísala históriu guinessovej knihe rekordov, len pretože takmer týždeň nejedla. Ten život v nevedomosti, čo bude nasledovať sa jej páčilo. Stretla kopu ľudí a urobila kopu hlúpostí, ktoré siahali až porušenie zákonu. Niekedy skrátka musela niečo potiahnuť v obchode. Pre seba a niekedy aj pre svojich kamarátov, ktorí sa ochotne spoločne s ňou vybrali niekam. Nemala cieľ, len skrátka niekam chcela ísť. Vlastne práve na jej cestách ju napadlo, že si zmení priezvisko na Morrison. Po spevákovi, ktorý jej zobral jej dušu a pripútal ju k jeho hudbe. To rockové hviezdy a spisovatelia boli jej skutočná rodina, pretože tí ju nikdy nemohli opustiť. Ich knihy si brala úplne všade, nezáležalo na tom, kde sa práve nachádzala. Vždy mala pri sebe knihy beat generation a plagát Jima Morrisona. Jej životné ťažkosti nevnímala, potuľovala sa a žila slobodne. Jej životné potulky po krajine sa však museli nachvíľu skončiť. Nakonci septembra, niekde v Ottare si uvedomila, že už nemá za čo cestovať a musí sa na čas usadiť. To by však nebola Mackinley, keby sa niečo nepokašľalo. Dala sa dokopy s jednom aktivistom za ľudské práva, ktorý veľmi podporoval. Mackinley ho podporovala v tom, čo robil, vďaka nemu mohla zarábať peniaze v kaviarni, ktorú vlastnil jeho otec. Tam si kúpila aj svoje modré auto za sto dolárov a plánovala útek. Avšak v tú noc ju takmer chytili policajti, no ona poznala tmavé uličky lepšie ako nejaký policajti, a tak ju nikto nechytil. Nakoniec svojho frajera Owena neopustila, ostala s nim a s jeho rodinou. Prvé týždne to bolo zvláštné zdala sa jej, akoby mala rodinu a to u z nejakého dôvodu desilo. Mala pocit, že všetko robí zle, a že tam nepatrí. Aspoň mama Owena jej to dávala často pocítiť, že je iná ako oni. Nevydržala tam ani tri mesiace, keď sa po oslave Owena, zbalila a bez slova zmizla. Zo strachu, že Owena a ani nikoho z jeho rodiny si nezaslúžila. Ona bola stratená existencia, ktorá ma po svete iba blúdiť. V ten večer vedela, že ju Owen hľadal, patrála po nej polícia, no ona to ignorovala. Rozhodla sa na čas zasa zmiznúť, postupne zo severu schádzala a nakoniec sa rozhodla urobiť risk. Odísť do Angeles, kde sa napokon po dvoch mesiacov dostala. Išlo jej to už nejak automaticky. Našla nocľah, ten najlacnejší aký sa dal zohnať a rozhodla sa v Angeles zapustiť na pár mesiacov korene. Našla si prácu v národnom múzeu, kde predávala najprv suveníry a nakoniec sa po troch mesiacov dopracovala k predaju lístkov. Znamenalo to viac peňazí, no stále to nebolo dostatok, takže pracovala aj v univerzitnej knižnici. Jeden večer sa prechádzala po námestí a rozhodla sa ísť pozrieť monumentálnu katedrálu. Čo nečakal bolo, že sa jej naskytne možnosť byť v strede niečoho šialeného. V katedréle boli drogový díleri ona sa bránila nôž v nohe jedného dealera a potom, takmer aj druhý schytal, ten jej však pomohol. Nie na dlho takmer ju uškrtili a odvtedy neznáša prudké pohyby k nej,avšak to netušila, že tn milý díler nebola iba jednorázová záležitosť. Do jeho dlhov zatiahol aj ju, a tak znovu žila svoj život na hrane. Nikolai ju presvedčil, že to je tiež jej dlh a spoločne robili veci, ktoré neboli zrovna legálne, ale tak nejak vždy mali aspoň trochu šťastia. Stali sa parťácmi aj keď bol Nikolai prefetovaný a nekonečne jej liezol na nerv. Bolo na ňom niečo, čo na istý čas úplne roztopilo ich ľadovce. Začínala ho mať rada, ale objavili sa ťažké prekážky bosska gangu, ktorej dlžili peniaze. Nikolai jej nikdy presne pravdu nehovoril, ale museli skrátka z Angeles znovu utiecť, pretože tá šéfka išla po nich. Utekali im tri mesiace až nakoniec prišiel deň zúčtovania. Mackinley tušila, že to nie je dobré večer predtým si s Nikolajom si vyznali lásku. Vedela, že to čo k nemu cítila ju desilo a nikdy to necítila, preto nechcela už viac utekať, čo do dnes ľutuje. Gang ich našiel a s Nikolajom to nevyzeralo vôbec dobre. Chytili ich po jej chybe a jeho hrozne zbili. Ju nechali, tak aj keď ju nepočúvali vôbec až tam sa dozvedela, že jej klamal a celý čas išli iba po ňom. Kto si ju schytil a obklúčil a ona sa mohla iba prizerať. Videla ako ho bijú a videla aj strelu, ktorá mala byť do nohy, no bola oveľa vyššie krv bola všade. Keď tí gangstri odišli s peniazmi ona sa rozplakala ako malé dieťa, Nikolaj zomieral. Neváhala odviezla ho do nemocnici, kde ho okamžite zobrali, no po šiestich dňoch zomrel. To Mackinley emocionálne zložilo, nikdy si neuvedomila ako ho skutočne milovala, a že jej ostalo toľko málo času s ním. Ocitla sa na takom dne ako nikdy a zložilo ju to na pár mesiacov. Jediné, čo jej po ňom ostalo bola jeho zlatá retiazka, ktorú nikdy nedáva dolu. Prvé mesiace nedokázala ísť ani do svojho bytu, ktorý predala. Až príliš jej ho pripomínalo jeho. Predala svoj byt a na pár mesiacov odišla naspäť medzi saharské púšte k svojím starým kamarátom Navajom, ktorý jej dovolili trúchliť. Zistila ako veľmi je zraniteľná, no tomto mieste si dovolila trúchliť. Do Angeles sa vrátila naspäť až po pol roku, našla si znovu dočasný domov na jednej ubytovni, kde domovník bol poriadne zlý, ale tak nejak si rozumela s jeho synom. Pomohol jej prácu v múzeu získať späť, a tak nejak bol jej oporou v ťažkých chvíľach, ale nič viac spolu nemali. V jej hlave si vytvorila odstup každý, kto ju kedy spoznal priniesla im nešťastie a Santiaga mala až príliš rada na to, aby ho stratila. Až po roku a pol mu dovolila niečo viac, no slová lásky a vyznania ju desili. Bránila sa im všemožne ako vedela. Dokonca na tri mesiace zmizla, len pretože potrebovala byť voľná. Strávila pár týždňov v divočine, a keď sa vrátila naspäť do Angeles Santiago ju nedočkavo čakal. Ona od neho odišla, ale nakoniec sa vrátila našiel jej prácu v paláci, kde pracoval ako kuchár. V paláci hľadali niekoho, kto sa bude starať o kvety a motýle a peniaze nie sú vôbec zlé. Takže tam nastúpila je tam úplne nová a práca priamo v paláci by sa jej hnusí, ale skleníky sú celkom iné. Je s motýľmi je s Nikolajom, aj keď jeho meno v jej srdci stvrdlo ak, ale vie, že žiť musí ďalej. Nemá na výber, vždy to nejako prežije, ale dokáže Mackinley večne utekať?
Someone People Survive Chaos And That Is How They Grow.
And Some People Thrive in Chaos, Because Chaos Is All They Know
Motto:
The Selection Empire of Illéa
Je zakázáno kopírovat profily jak z grafického, tak obsahového hlediska.
bottom of page