V  23 rokoch bolo pre Lottie jediným východiskom svadba, alebo útek z domu. Jej matka sa ju kvôli peňažným problémom snažila vydať za zbohatlíckeho starčeka, ktorý často nakupoval v nóbl obchode, v ktorom pracovala. Na jej otca sa spoľahnúť nedalo. Ak boli peniaze, skončili utopené v alkohole, alebo v herných automatoch. Do života jej ale vstúpil Joseph. Videla v ňom jediné východisko, aj napriek tomu, že by nevyriešil jej rodinné problémy s peniazmi, keďže ich tiež sám nemal na rozdávanie. Vôbec ju ale netrápila jej rodinná situácia. Z dňa na deň prebehli zásnuby, svadba. Obaja sa presťahovali do Angeles do Josephovho bytu. Jediná chybička, ktorú na Josephovi Lottie nevidela bolo to, že patril do sekty. Samozrejme, čo by Lottie bola za manželku, ak by sa k nej nepridala. Po pár rokoch manželstva a spolunažívania si v ,,Spoločnosti Beliala“ sa im narodil ich prvý syn Jeremiah. Od mala vyrastal v spoločnosti ľudí, ktorý uctievali rôzne veci, ale Boh medzi nimi nebol. Nie je to ale tak, že by nepoznal lásku, nehu, alebo že by si neužil chvíľkové detstvo. Keď sa teraz na to ale spätne pozrie, z tých mladších dní si až tak veľa nepamätá ale dáva to za vinu tej dobe, kedy prišiel o svoj malíček. Pravdepodobne je to v jeho hlave blok, ktorý sa nedá odstrániť. V jeho pätnástich už bol dostatočne starý na to, aby ho v jeho komunite zasvätili do ich hnutia. To odmietol. Nastalo pre neho peklo na zemi. Každodenné prehováranie zo strany jeho rodičov, zo strany priateľov strany, až kým s tým pomaly neprestali a všetko okolo neho utíchlo až tak, že mal pocit, že celá sekta vymizla. Jerry si teda začal užívať život teenegera. Párty, oslavy, alkohol. Bol ako odtrhnutý z reťaze, keďže jeho rodičia stratili záujem v jeho výchove. Prišiel čas, kedy skončil strednú školu a nechal sa svojim najlepším priateľom zlanáriť na to, aby sa pridal k palácovým strážam. Prišlo mu to ako riadna sranda a neveril v to, že by ho zobrali. Čo ale prestala byť sranda bola, keď sa jeho kamoš na neho po roku vykašľal a Jerry na celý výcvik ostal sám. Po pár rokoch už bol rozhodnutý dotiahnuť to do konca, no aj napriek skončenému výcviku ostal dlhšie, keďže jeho výsledky boli priemerné a nie až tak hodiace sa pre strážcu. Skončil až vtedy, keď sa jeho meno dostalo do úzkeho výberu mužov, ktorý sa na pozíciu dostali. Nakoniec sa vrátil domov do Angeles, aby započal nie len svoju kariéru strážcu, ale aby sa dozvedel, ako sú na tom jeho rodičia. Na jeho prekvapenie ho ale doma čakal malý dvojročný braček Sorin. Jerry o ňom nevedel. Celé roky mu o ňom nezavolali, nenapísali. Niečo sa mu nezdalo ale od začiatku. Na rodičoch, na bratovi. Pochopil to až vtedy, keď sa jeho malá rúčka obtočila okolo jeho palca a na nej chýbal malíček. Vtedy pochopil, že nie je všetko tak, ako sa zdalo. Svojho brata od rodičov s vyhrážkami zobral a ušiel s ním do Dakoty k starej mame Katherine a strýkovi Ezekielovi. Aj keď by tam s ním rád zostal, musel sa vrátiť a hlásiť sa do paláca. Vedel ale, že tam jeho malý brat bude v bezpečí viac, než doma. Teraz je už strážcom pár rokov. Svoju prácu miluje, dokonca si našiel aj priateľku, ktorá je jedna z dvorných dám. Má ale podozrenie, že mu zahýba, čo je aj pravda. Je ale zaslepený a čaká na to, kedy mu niekto otvorí oči.