Svoj výzor podedila po svojej matke, ktorej silnejšie gény vyhrali. Nemala tie typické dlho známe črty niekdajších francúzskych princezien. Mala tmavé vlasy, dlhé a kučeravé a hnedé oči. Krásna bola aj tak, rovnako ako jej mama, ktorá bola jej starším ja. Vzrastu bola bežného, nevyčnievala z radu svojou výškou. Mala ale istú eleganciu vo svojom bytí, aj keď dokázala byť aj veľmi obyčajne oblečená. Zakaždým sa ale snažila udržať si svoju vždy prítomnú eleganciu, pravdepodobne to plynulo aj z toho že bola francúzska a tí boli vždy elegantní. Dbala na svoj výzor a dávala si pozor na svoje vystupovanie. Vedela totiž, že ľudia na nej nechávajú spočívať svoje oči veľmi často. Nebola na svete najvýraznejšou princeznou, no možno bola vzorovou princeznou. Nemala rada túto nálepku, ktorú na ňu nalepili už veľmi dávno len preto, že mala svoju disciplínu na ktorej jej otec tak veľmi trval.
   Vždy chcela byť najlepšia z najlepších, pretože nič iné ako to v živote nepoznala. Vysoké nároky jej otca na nej zanechali svoje stopy. Nevedela či jej zapálenie sa je dobré alebo nie, no vďaka tomu vždy dosiahla všetko čo si zaumienila. Bola veľmi cieľavedomá a aj keď jej ľudia pokladali polená pod nohy, doslova sa doškriabala za svojim cieľom. Neexistovalo nič čo by ju zastavilo alebo čo by nedokázala. Možno aj preto boli vysoké nároky jej otca dobré, neexistovalo nič čo by ju v živote mohlo prekvapiť. Bola vždy veľmi múdra a vynaliezavá, dokonca by sa dalo povedať že je aj veľmi kreatívna. Síce hrala na klavír a tancovala, umenie zrovna nebolo niečo čím by sa nejako hlboko vyjadrovala. Bolo to tam, ale nebolo to niečo čo by ju až tak hnalo k dokonalosti. Bola ale veľmi spoľahlivá, vždy sa dalo spoľahnúť na to, že to čo vysloví dotiahne dokonca. Práve preto naopak nemala rada klamárov a dokázala ľudí od seba odstrihnúť veľmi ľahko a rázne. Až tak rázne, že sa k nim dokázala už nikdy nevrátiť. Nemala empatiu voči ľuďom, ktorí jej ublížili alebo mali čo i len nábeh na to aby ju nejako zhodili. Neprehrávala, nikdy. Bola presne ako jej otec, viac akoby si priala. 
   Je extrémne výbušná a dostať sa s ňou do konfliktu je ľahké, je ale ťažšie sa z neho dostať. Háda sa ľuďmi, stojí si za svojimi a nedovolí iným aby ju poučovali. Áno, nebola to najlepšia povahová črta ale nikdy o sebe netvrdila, že je dokonalá. Nesnažila sa konflikty utišovať, práve naopak – bola zástancom, že je lepšie si všetko vyrozprávať (alebo aj vykričať). Hnevá sa a veľmi, až tak veľmi, že vnútorne pociťuje imaginárny oheň. Nemá rada neférovosť, nie len voči sebe ale aj iným. Ona si ale neférovosti prežila veľa vo svojom živote, hlavne zo strany svojho otca. Ten jej vždy dával pociťovať, že nech robí čokoľvek a akokoľvek dobre, nikdy nebude stačiť a nikdy nebude dosť. Preto dokázala až chorobne žiarliť, nie len na svojho nevlastného brata ale vo všeobecnosti. Nebola totiž rada druhou možnosťou. A aj keby to neprizná nahlas, mala o sebe svoje pochybnosti, či naozaj je dostačujúca a či svoje bremeno zvládne nosiť na svojich pleciach. Vzdor voči otcovi bol jeden z mechanizmov totiž, ktorý ju aspoň na chvíľku donútil zabudnúť na svoje pochybnosti a dodať jej pocit istoty a toho, že čo robí je správne a robí to hlavne dobre. 
   Ľudia ktorých si ale pustila bližšie k svojmu telu vedeli, že vie byť aj veľmi empatická a hlavne milá. Mala rada svoju mamu ku ktorej aj po toľkých rokoch mala veľmi blízko a milovala ju stále rovnakou úprimnou detskou láskou. A rovnako to mala aj s kamarátmi ktorých mala,  tých si síce vyberala veľmi opatrne pretože nemala rada neautentických ľudí. Verila totiž v úprimnosť a v to, že sa ľudia budú chovať úprimne. Ona sama totiž nemala s niečím takým problém. Rada sa obklopovala ľuďmi ktorý mali isté hodnoty a neplávali životom len tak. Možno aj preto sa tak veľmi bila jej povaha s povahou jej brata, ktorý práve takto len preplávaval životom. Aj ona ale mala svoje svetlé chvíľky a dokázala sa baviť, keď si to mohla dovoliť. Jej smiech a úsmev boli veľmi zriedkavé a o to viac čarovnejšie. Keď princeznú niekto rozosmial, bolo by to akoby z nej dostali to malé dievčatko, ktoré malo veľké sny a nemalo žiadnu starosť vo svojom živote. V hĺbke duše občas postrádala voľnosť, ktorú kedysi mala. Pravidlá jej totiž ohraničili nie len život ale aj povahu. Vždy si dávala pozor na to ako vystupuje a vyjadruje sa. Preto mohla ľuďom občas pripadať príliš vážne a nedostupne. Bola dostupná ak človek vedel zahrať na jej jemnejšie strunky. Mala empatiu voči ľuďom ktorí si ju zaslúžili a zvieratám, ktoré milovala hlboko od srdca. Nedala totiž dopustiť na svoje mačky či kone, ktoré mala na dvore. Zaujímala sa o práva zvierat, ktoré potrebovali ochranu ľudí pred ľuďmi. Nemala rada neférovosť a preto bola aj advokátkou pre rôzne znehodnotené skupiny spoločnosti. Bola kvázi „rodenou líderkou“ a preto vedela, že svoj post budúcej kráľovnej zvládne dobre. Nepotrebovala ľudí aby ju o tom presviedčali, ale vždy mala rada keď jej niekto zložil menší kompliment. A mala rada spoločnosť, rada viedla konverzácie a učila sa niečo nové od každého s kým došla do kontaktu. Dávala si vždy ale pozor na to ako rýchlo a ako blízko ľudí pustí. Fungovala totiž často ako samostatná jednotka a bolo pre ňu ťažké sa na niekoho spoliehať. Mala totiž pocit, že všetci sa vždy spoliehali a spoliehajú na ňu, preto nemôže zlyhať.