top of page
Tento web byl vytvořen v editoru webových stránek od . Vytvořte si svůj vlastní ještě dnes.Začít
.com





Amélie Nicola Leá Beátrice Cartier











Korunní princezna / Francie / Luna / Phia Saban
Charakteristika:
25 let | 22.5. | Blíženci | 170 cm | 60 kg | Modrošedá, pistáciová, čerešňová
Divadelníctvo & herectvo, spev, liahnutie hmyzu, hmyzie terária, farmárstvo, maľovanie, vexilológia


Amélie vyžaruje pôvabnú, decentnú krásu, ktorá odráža jej nežnú povahu. Jemne vlnité vlasy jej padajú tesne pod ramená, často ich nosí rozpustené alebo jemne spletené, aby odrážali jej prirodzenú eleganciu. Jej svetlá pokožka má jemný podtón podobný porcelánu, čo jej dodáva klasický vzhľad. Jej najvýraznejšou črtou sú svetlomodré oči, ktoré sú často naplnené tichým rozjímaním a empatiou. V jej pohľade je jemnosť, akoby bola vždy hlboko zamyslená a s tichou intenzitou pozorovala svet okolo seba. Jej pery sa prirodzene stáčajú do jemného úsmevu, ktorý napriek jej rezervovanému vystupovaniu vyjadruje vrúcnosť a prístupnosť. Jej držanie tela je vždy elegantné, ale nikdy nie strnulé. Vo svojom oblečení uprednostňuje ľahké, splývavé látky – šaty, ktoré odrážajú jemnosť jej charakteru a zároveň majú eleganciu, ktorá sa od kráľovskej rodiny očakáva. Hovorí plynule po francúzsky, čo je jej materinský jazyk. Okrem francúzštiny ovláda angličtinu, jazyk, ktorý si osvojila vďaka svojmu vzdelaniu a medzinárodnému charakteru kráľovskej diplomacie. Znalosť španielčiny pochádza od jej tety Vivienne, a tento jazyk ju učila sama a neskôr to v nej podnietilo prirodzený záujem, tak sa mu venovala aj keď Vivienne nebola prítomná na dvore. Améliino spojenie s jej tetou jej poskytlo hlboký záujem pre jazyk a kultúru a po španielsky hovorí s prirodzenou vrúcnosťou, čo odráža puto, ktoré zdieľa s Vivienne. Dánčinu sa začala taktiež učiť kvôli rodinným konexiám, kde sa hovorilo aj týmto jazykom.
Skutočne je stelesnením svojej prezývky – la lunete. Oproti svojmu bratovi, je tichšia - dvojča ktoré stelesňuje introspektívne a reflexívne vlastnosti. Narodila sa ako prvá z dvoch a svoj titul nesie s pokorou a hlbokým zmyslom pre zodpovednosť, no v jej správaní je jemný odstup – pozoruje svet pokojným a miernejším vystupovaním. Emocionálne intuitívna a vysoko citlivá tak má mimoriadnu schopnosť vycítiť pocity druhých. Táto empatia z nej robí súcitnú a chápavú osobnosť v spoločnosti, kde je jej prítomnosť často vyhľadávaná ako niekto kto vie poskytnúť oporou a útechu. Je niekto kto skôr načúva a hovorí len po dôkladnom zvážení - svoje slová vždy volí múdro. Napriek svojej rezervovanej povahe má nevýslovnú silu, ktorá je schopná poskytnúť útechu. Konfliktom radšej vyhýba, kedykoľvek je to možné. To niekedy môže zapôsobiť arogantne. Aj keď je jej emocionálna hĺbka darom, môže byť náchylná k pocitom vyhorenia. Často tak potrebuje chvíle samoty a utiahne sa do tichšieho miesta, kde môže premýšľať o svojich myšlienkach a pocitoch. Kreatívna a nápaditá nachádza útechu práve v umení. Či už prostredníctvom maľby, hudby alebo herectva, využíva umenie ako odbytisko svojich emócií a práve v týchto súkromných chvíľach ožíva jej pravé ja. Ústup do kreatívneho sveta ju ale niekedy môže oddialiť od reality. Keď čelí ohromujúcim emóciám alebo zložitým situáciám, môže sa stiahnuť do svojej predstavivosti alebo súkromného priestoru, vyhýbajúc sa konfrontácii alebo tvrdej realite svojich povinností. To môže pôsobiť, že sa bude zdať rezervovaná alebo neprítomná pre tých, ktorí nerozumejú jej potrebe samoty. Tak občas môže pôsobiť, že vyzerá neprítomná aj pri samotných ľuďoch, na ktorých jej záleží. Jej kreativita sa však rozširuje aj na riešenie problémov: k výzvam pristupuje nekonvenčnými spôsobmi a ponúka perspektívy, ktoré ostatní často prehliadajú. Táto hĺbka myslenia však môže niekedy viesť k prílišnému premýšľaniu, vďaka čomu je nerozhodná, najmä keď čelí ťažkým rozhodnutiam. Bojuje s vyvážením potreby konať a túžbou zvážiť všetky uhly pohľadu, čo môže ľudí frustrovať.
Napriek kráľovskej výchove nepatrí k tým, ktorí by vyhľadávali pozornosť. Radšej zostáva v úzadí, podporuje rodinu a s tichým nasadením si plní svoje povinnosti. Jej lojalita k tým, ktorých miluje, je nespochybniteľná, najmä k jej bratovi-dvojčaťu Aimému, s ktorým je hlboko spojená. Na rozdiel od extrovertnej a spontánnej povahy jej brat, je jej vzťah so svetom viac vnútorný. Je kontemplatívna, uprednostňuje introspekciu pred vonkajším prejavom a jej jemný duch kontrastuje s dynamickejšou energiou jej brata. Táto dynamika medzi nimi vytvára harmonickú rovnováhu – kde Aimé prináša svetlo a vzrušenie, Amélie prináša hĺbku a pokoj. Jej mierny autizmus pridáva ďalšiu vrstvu k jej osobnosti, čo prispieva k jej zvýšenej citlivosti na zmyslové vstupy a sociálne nuansy. Náhle zmeny v rutine môžu byť pre ňu náročné a uprednostňuje tichšie, kontrolované prostredie, kde si môže udržať svoju emocionálnu rovnováhu. Napriek tomu sa v priebehu rokov naučila rôzne mechanizmy zvládania týchto situácií. Postavenie korunnej princeznej si od nej vyžaduje, aby sa opatrne riadila očakávaniami, ktoré sú na ňu kladené. Je si veľmi dobre vedomá svojich povinností, a hoci sa ich snaží splniť, sú chvíle, keď je váha jej postavenia ťažká. Jej sklon k sebakritike môže niekedy spôsobiť, že pochybuje o svojich schopnostiach, najmä v porovnaní s jej bratom. Vzťah s jej bratom tak ešte viac znásobuje jej vnútorný boj. Aj keď je s ním hlboko prepojená, často sa cíti zatienená Aimého spoločenskou a charizmatickou povahou. Jeho schopnosť prekvitať v očiach verejnosti kontrastuje s jej zdržanlivejším a introspektívnejším vystupovaním, a hoci sa navzájom dopĺňajú, občas bojuje s pocitmi nedostatočnosti alebo pocitom, že nespĺňa rovnaké očakávania. Toto porovnávanie ju môže viesť k pochybnostiam o jej hodnote v kráľovskej rodine a jej schopnosti plniť si povinnosti korunnej princeznej správne. Chápe však, že jej sila nespočíva v hlasných prejavoch moci, ale v tichej a stabilnej podpore, ktorú poskytuje svojej rodine a kráľovstvu. Amélie je v podstate človek hlbokej emocionálnej inteligencie, kreativity a jemnej sily. Jej citlivosť a introspekcia z nej robia pokojnú, stabilizujúcu prítomnosť v často chaotickom svete kráľovskej politiky, hoci jej zraniteľnosť voči emocionálnemu preťaženiu a nerozhodnosti predstavuje neustále výzvy. So svojím tichým súcitom a jedinečnou perspektívou je korunnou princeznou, ktorá vedie srdcom, čo z nej robí neoceniteľnú, aj keď podceňovanú silu v jej svete.
Ak ide o jej rôzne záujmy, naozaj jej nikto nekládol žiadne hranice a neobmedzoval ju, tým pádom sa naozaj rôznili a nemali žiadny vzorec. Jej láska k herectvu v divadlu je jedným z jej najobľúbenejších odbytísk. Aj preto sa rozhodla pre štúdium herectva. Priťahovala ju schopnosť ponoriť sa do rôznych postáv a skúmať emócie, ktoré často skrýva. Javisko jej dáva šancu opustiť svoju rezervovanú kráľovskú osobnosť a prijať úlohy, ktoré jej umožňujú slobodne sa prejaviť. Hoci sa môže vyhýbať žiare reflektorov vo svojom každodennom živote, keď je na javisku, nachádza jedinečnú formu oslobodenia, ktorá jej dáva šancu zbaviť sa ostychu a preskúmať široké spektrum ľudských skúseností. Taktiež má hlbokú vášeň pre maľovanie, kde svoje vnútorné myšlienky a emócie prenáša na plátno. Proces maľovania jej ponúka tiché útočisko, kde sa môže stratiť vo farbách a forme, čo jej umožňuje komunikovať to, čo slová niekedy nedokážu vyjadriť. Akt tvorenia umenia je pre ňu upokojujúci, poskytuje jej pokojný priestor, kde môže reflektovať a spracovávať svoje pocity, najmä keď je zavalená svojimi kráľovskými povinnosťami. Ďalším koníčkom, ktorý sa spája s jej kontemplatívnym charakterom, je vexilológia - štúdium vlajok. Je uchvátená symbolikou a históriou každej vlajky, pričom nachádza spojenie medzi ich návrhmi a ideálmi, ktoré predstavujú. Tento záujem jej umožňuje zaoberať sa históriou a kultúrou spôsobom, ktorý je intelektuálne stimulujúci a vizuálne podmanivý. Pre Amélie je štúdium vlajok aktom tichého skúmania, ktoré pozýva zamyslieť sa nad príbehmi, ktoré rozprávajú o identite, dedičstve a moci. Fascinácia svetom prírody sa prejavuje aj v jej koníčku liahnutia hmyzu. Rada chová a pozoruje premeny rôznych druhov hmyzu a sleduje, ako sa vyvíjajú z lariev až po úplné dospelé formy. Táto záľuba jej dáva pocit pokoja a spojenia s prírodným svetom a poskytuje upokojujúcu rovnováhu v hektickom tempe kráľovského života. Jej hmyzie terária sú dôkazom jej starostlivej a trpezlivej povahy, pretože vytvára kontrolované ekosystémy, kde sa hmyzu môže dariť. Tento koníček ju hlboko uspokojuje, pretože jej umožňuje pestovať život spôsobom, ktorý jej osobne a napĺňa. Láska k prírode sa preukazuje aj jej záujmom o farmárčenie. Útechu nachádza v práci so zemou či zvieratami. Stará o kráľovské záhrady alebo sa stará o svoje súkromné záhradky. Farmárčenie jej poskytuje pocit spojenia s prírodou, ktorý je jednoduchý, hmatateľný a vzdialený od umelosti života na dvore. Umožňuje jej to prijať organickejší, pokojnejší životný štýl a ponúka jej ústup od požiadaviek svojich kráľovských povinností.
Minulost:
Soukromé vzdělání, bakalár - herectvo / Anaïs – mama, Louise – otec, Aimé – brat, dvojča, Leá - babička / Svobodná
Svoj deň narodenia spečatili aj s jej bratom spoločne, a preto to nikdy nebol iba jej deň. Už od počatia sa musela deliť o svoje miesto a existenciu so svojim dvojčaťom. Na svet došla ako prvá, pričom lekári predpokladali, že jej brat príde tak o niekoľko minút po nej. Z minút sa nakoniec ale stala asi hodina a on uzrel svetlo sveta až po svojej sestre. Tým spečatili osud Francúzska a ďalším následníkom sa zas stala žena. Okrem traumatického pôrodu si ale jej rodičia z toho dňa odniesli svoje milované deti. Jej matka zhodnotila, že dve deti im úplne stačia a preto ostali iba dvaja. Najprv ich bolo ťažké rozpoznať, až keď začali naberať črty respektívneho pohlavia ich vedeli od seba odlúčiť. A vtedy aj chladní a odťažití Francúzi oslavovali narodenie kráľovských detí. Dostali aj svoje prezývky od ľudu - la lune et le soleil. Ona bola mesiac a jej brat bol slnko, a síce o tom možno nikto nevedel, pripísali im prezývky správne.
Bola zaujímavým dieťaťom, niekedy mali pocit, že mala oveľa ostrejšie vnemy ako jej brat. Napredovali spolu, ale napredovali úplne inak. Často sa jej stávalo, že sa chronicky upla na nejakú vec a keď tá vec zmizla, dokázala urobiť to čo malé dieťa vie najlepšie – cirkus. Zmeny v správaní si začali jej učitelia všímať skoro v jej vývoji, a jej matku to vydesilo. Nechcela aby niekto jej dcéru znevýhodňoval, alebo nedajbože vnímal menej ako jej brata. A jej brat? Jej brat bol vždy niekto, kto bol pri nej a vedel ako s ňou narábať. Je zvláštne, že deti tak dobre chápu iné deti. Súrodenecké puto, a dokonca puto dvojčiat v ich prípade bolo oveľa silnejšie. Ona cítila svojho brata a on cítil ju, to bolo niečo čo im patrilo. Mnohokrát to bol práve on, kto svoju sestru dokázal upokojiť keď už si s ňou nevedeli rady. Najprv došli na rad doktori, rôzny, terapeuti a nakoniec to bola milá usmievavá psychologička, ktorá jej rodičom prezradila čo je ich dcéra zač. Bola naozaj jedinečná, veľmi špecifická. Podľa jej slov bola mierne na spektre, to znamenalo, že jej vnemy boli oveľa ostrejšie ako normálneho človeka. Môže si tak v živote vybudovať aj hyperfixácie, a nemusí reagovať dobre na náhle zmeny a zmeny režimu. To vysvetlilo všetko doposiaľ prežité.
Skutočne ako tvrdila psychologička – vyvíjala sa úplne rovnako ako jej brat, akurát možno nedokázala udržať pozornosť tak dlho ako on. Mala vycibrenú umeleckú časť mozgu, a logické veci jej tak úplne nedávali zmysel. Preto sa rozvíjala najmä v tom čo ju bavilo a čo vedela. Už ako malé dieťa ju zaujali kresby, ktoré nakreslil jej ujo a to v nej vznietilo zvedavosť natoľko aby do ruky zobrala štetec. Odvtedy štetec nepustila a začala maľovať obrazy hodné do múzeí alebo galérií. Napomáhal jej v tom aj samotný Nicolas, ktorého pravdepodobne nadchlo, že si z neho niečo zobrala a pravdepodobne to bolo zadosťučinenie aj voči jeho sestre. Rovnako ako k svojim záľubám, vytvorila si silné puto aj k zvyšnej rodine, ktorá zase nebola až tak veľká, no jej vo vždy stačilo. Nefalšovaná radosť keď sa objavila teta Vivienne by sa dala krájať v miestnosti, zakaždým keď došli do Francúzska. Okrem toho sa ale narozdiel od svojho brata musela vzdelávať aj v trochu iných odvetviach, aj napriek tomu, že to jej záujem úplne nebralo. Predsa len sa od nej čakalo, že jeden deň nastúpi na trón rovnako ako to urobila jej matka. Narozdiel ale od jej dedka, ktorého nikdy nestrela, jej matka ju netlačila do vecí, ktoré naozaj nechcela. Vlastne dala svojim deťom vždy na výber. Nikdy po nich nežiadala manželstvá. Chcela svojim deťom poskytovať presne to čo ona sama nikdy nemohla mať, vlastnú vôľu a výber. Preto deti rada prenechala aj na Nicolasa a Vivienne keď ich chceli so sebou zobrať do Illey, čím podporovala ich vývoj a jej aklimatizovanie sa do väčšej spoločnosti. Illeu mala rada a mala rada tú časť rodiny, ktorá síce nebola pokrvná ale vždy mala pocit, že do nej patrila. Síce oficiálne nie sú bratranci ani sesternice, vždy sa na nich tešila. Francúzsky a Illeyský dvor bol totiž vždy veľmi odlišný a možno ako staršia aj začala chápať, prečo sa jej ujo rozhodol ostať bývať radšej v Illey.
Najradšej by žila čo najviac konvenčný život akoby to išlo, preto sa prihlásila aj na univerzitu s hereckým zameraním. Mala rada divadlo, no ešte radšej mala práve pódium, aj napriek tomu, že mala svoje muchy. Presne ako povedala psychologička, nebolo to nič čo by jej život mohol nejako obmedziť, iba si musela nájsť svoje miesto. A to našla v divadle. Začala navštevovať školu a popritom chodila aj do divadla hrávať, či už väčšie alebo menšie role. A jej matka, či zvyšok rodiny tam vždy sedel aby ju podporili. Vedela ale aj, že mnohým ľuďom v krajine to mohlo pripadať zvláštne, že ich budúca kráľovná študuje namiesto politológie alebo ekonomiky práve herectvo. Ani kritika ju ale neodradila od toho aby robila to čo mala rada. Stále si však občas priala nenarodiť sa ako princezná, a už vôbec nie korunná pretože keby je na nej, bola by z nej divadelná herečka, tá najlepšia, ktorá by vo Francúzsku existovala. So školou, s herectvom a prostredím ktoré nebolo palácové prichádzali ale aj prvé lásky, prvé sklamania a pravdepodobne aj prvé priateľstvá, ktoré zažila. Tak sa okrem rodiny do jej kruhov pridali aj ďalší ľudia, a dalo by sa povedať že žila tak trochu bohémskym spôsobom života. K stopke ale došlo v momente keď Jace vyhlásil Selekciu, čo znamenalo, že by mali odísť do Illey. Samozrejme to chcela prirodzene, a aj tak prichádzal čas kedy by sa patrilo ísť na návštevu, toto bola iba ďalšia dobrá zámienka. Všetko sa ale zomlelo ale moc rýchle, hlavne s jej bratom Aimém, ktorý utrpel traumu zo smrti svojho najlepšieho priateľa. Aimé prvé týždne vyzeral skoro ako bez života, akoby kúsok z neho umrel spolu s jeho priateľom. A ona to všetko cítila tak strašne intenzívne, skrz neho. Bola smutná z toho, že jej bratovi niet úplne pomoci. Najprv to vyzeralo tak, že do Illey pôjde sama no nakoniec sa jej podarilo presvedčiť brata aby išiel s ňou. Mohlo mu to prospieť a možno mu to dať novú perspektívu, predsa len mal vždy rád Illeu rovnako ako ona. Vyzeralo to teraz tak, že to bude ona kto bude ich dvoch držať na hladine. Nikdy však neexistovalo nič čo by pre svojho brata neurobila.


The „I“ in Princess? Yeah, That’s Me.
Motto:





The Selection Empire of Illéa
Je zakázáno kopírovat profily jak z grafického, tak obsahového hlediska.
bottom of page