V deň keď sa Sebastian prvýkrát nadýchol, nebol obyčajný. Bol špeciálny pre nemecký kráľovský pár, pretože sa im podarilo priviesť na svet ich prvého dediča chlapca, čo znamenalo pevné zázemie pre rod Keller. Už od ranného veku mal Sebastian tvrdú výchovu. Jeho matka ho prestala k sebe pripúšťať už od šiestich mesiacov a výlučne ho kojila iba kojná, ktorá bola na to určená. Síce jeho mamasa o neho starala, no bolo to iba na krátku dobu. No už asi od malička mal predurčené byť “čiernou ovcou” rodiny. V detstve jeho otec ešte dokázal pochopiť, že jeho najstarší syn má obdobie istého vzdoru, preto občas akceptoval, že ako štyri alebo päť ročný chlapec nebude ešte vedieť ako držať pevne v rukách opraty politiky, ale čím bol starší jeho čas sa blížil k tomu, aby sa začal pripravovať. Jeho otec bol v tomto vytrvalí a veľmi presvedčený, že tú rebelestkosť vo svojich oboch ratolestiach zlomí a predovšetkým v Basovy. Nezaujímal sa o to či to chce aj jeho syn.Táto jednostranná dynamika, bola tenká ako ľad. Nikto nechcel nahnevať jeho otca, ale Sebastian. aj tak pokúšal svoje šťastie. Postupne sa svojho otca nebál vôbec, až to nakoniec vyústilo do hnevu.Ten v sebe prenášal snáď roky a ich vzťah nakoniec nebol ani otca zo synom, ale skôr so šéfom vo svojej práci. Plnil jeho rozkazy, robil to čo mu nakazal a Sebastian mal pocit, že je ako robot alebo stroj, ktorý svoju prácu robil mechanicky. Od malička sa venoval športu hlavne lukostreľbe. Neskôr mu toho otec nabaľoval viac a viac až sa stavalo, že Bas od únavy zaspával na hodinách s tutorom a bol na ľudí okolo seba veľmi zlý, väčšinou si to chcel vybiť na svojej mladšej sestre Heidi, no po prvej hádke s jeho mladšou sestrou narazila kosa na kameň a jej vzdor voči nemu na neho, tak zapôsobil, že nakoniec s jeho sestrou začal tráviť oveľa viac času. Naučil ju všetky tie triky ako nasrať ich rodičov behom pár sekúnd. Naučil ju sprosté slová, brával ju do dažďa a spoločne skákali do kaluž, učil ju jazdiť na koni jazdiť obkročmo a keď mali na to vek naučil ju aj fajčiť. Adelaide, tak vedela všetko dokonale a spoločne sa predbiehali, kto urobí väčšiu somarinu. Občas z toho vyšla horšia Heidi, pretože ona bola princezná, okrasa ich rodiny, zatiaľ, čo Sebastian mal byť meč a byť rovnako vážny ako jeho otec. Odstupom rokov, keď obaja súrodenci rástli, každý sa menil. Adelaide bola viac tá živšia a ukecanejšia, ktorá sa páčila mnohým jeho kamarátom a on bol skôr ten viac opatrnejší a rezervovanejší, no taktiež sa začínal zaujímať oveľa viac o štúdium. Vynikal predovšetkým humanitných predmetoch, študoval právo a hospodárstvo, keďže sa jeho krajiny sústreďovala predovšetkým na toto odvetvie. No aj napriek tomu sa najradšej venoval čas literatúre každého druhu. Bol názoru, že to všetko musí vedieť, aby skutočne pochopil ľuďom ako bytostiam a zároveň, aby si zanechal nejaký odstup. Vo svojich štrnástich rokoch presne dva roky pred tým než sa mal uchádzať o miesto na vojenskej akadémii v Hannoveri, stretol tento mladý muž jednu dostihovú jazdkyňu. Aj napriek tomu, že skončila posledná Sebastian v jej jazde videl niečo obdivujúce. Vtedy ešte nič neurobil vlastne neurobil nič dlhšiu dobu, no nakoniec pol roka sa rozhodol toto dievča osloviť. Vedel, že sa volá Lena a je dcéra markíza z Hamburgu, a že do Berlína chodí na jazdeckú školu, lenže tam jeho vedomosti skončili. Ich prvé stretnutie dopadlo celkom dobre. Lena bola vtipná, šarmantná a dokonca ho zavolala ona na druhý deň von, kým odíde na letné prázdniny do Dánska za svoju starú mamu. Strávili spolu celé hodiny a Bas mal pocit, že to dievča pozná celý život. Skutočne kvôli nej na pár týždňov trochu skrotol. Jeho otec si tú zmenu príliš nevšímal, no jeho mame sa do uší niečo dostalo. Bas však nič netušil a na konci prázdnin sa rozhodol,že Lenu príde aj s jeho sestrou Heidi navštíviť. Sídlo jej starej mamy bol veľký starý dom, ktorý mal rozsiahle lúky, ktoré boli obklopené huževnatou riekou, ktorá hučala vždy keď sa ku nej priblížili, no aj napriek tomu spolu chodievali ku nej a neskôr si priviazal iaj lano a spoločne sa prehupli na druhý breh a vytvorili si vlastný svet. Vymýšľali si rôzne príbehy a svety a za tých pár dní Bas pocítil, že Lena je láska jeho života. Opýtať sa či bude jeho frajerka mu trvalo presne rok, ale Lena súhlasila, a tak ich spoločné dobrodružstvo pokračovalo. Bas sa venoval štúdiu, zemi a aj Lene. Ich rodičia sa dozvedeli, že chodí s dcérou markíza a neboli proti. Bola to slušná a bohatá, aristokratska rodina a pre Nemecko to bola dobrá partia. A Bas bol šťastný a snažil sa, aby bola šťastná aj jeho sestra. Vedel, že bojuje s depresiami, vedel čo jej prevádza mama a často sa s ňou snažil hodiť reč, ale napokon zistil ako hlboko vlastnú matku neznáša, preto aká chladná k svojim deťom dokázala byť. Avšak aspoň on a Lena spoločne s kamarátmi Heidi brali na rôzne výlety. Bol šťastný, ale niečo mu navrávalo, že také šťastie pre neho, nie je súdené a mal pravdu, pretože v šestnástich odišiel na vojenskú akadémiu do Hannoveru. Bola to jedna z najprestížnejších škôl v Európe. Podľa nemeckej tradície tam chodia všetci korunný princovia z rodu Keller a všetci očakávali, že Sebastian bude ten najlepší žiak na škole. No po prvom roku štúdia bol pre mnohých učiteľov predstavoval veľké sklamanie, pretože mu škola nešla, tak ako predpokladali. Bol drzý, pofľakoval sa a z učiteľov si robil skôr dobrý deň, ako by ich mal brať vážne. Prepadal s predmetov ako bola chémia, fyzika a matematika, pretože na tie hodiny nikdy nechodil a podľa neho mu boli podobné predmety úplne na nič. Sústredil sa však na celkom niečo iné. Prvýkrát, keď bol dostatočne ďaleko od domova mal pocit, že zažije skutočnú slobodu a skutočne si začal vyrážať z kopýtka. Keďže sa škole nevenoval, mal aj veľmi zlé známky a už prvom ročníku prepadol. Čo jeho otca neskutočne nahnevalo a dva mesiace letných prázdnin skončil doma učením na reparáty, no on celý čas chcel presvedčiť jeho otca, aby mu dovolil ísť na inú školu, ale nie. Trval, aby chodil tam a Sebastian nachádzal iba ďalšie spôsoby ako by mohol otca nahnevať. Reparáty, nakoniec urobil. Aj keď s odretými ušami, ale nejako prešiel a to bolo dôležité pre jeho otca, ale pre Basa to nijako dôležité nebolo. V druhom ročníku sa dostal do potyčiek, založil kapelu národná sarkastická spoločnosť a stal sa rockovou hviezdou vojenskej akadémii, ktorú mali všetci radi okrem riaditeľa a všetkých profesorov až na jedného Pána Hermana, ktorý na neho apeloval, aby si svoje mladé roky života užíval, čo najviac. Druhý ročník prešiel bez toho, aby mal nejakú zlú známku, no šťastné chvíle sa o pár mesiacov skončili. V jeden večer, keď s jedným zo svojich najlepších kamarátov šli do baru, urobili veľkú chybu. Bas prehovoril svojho kamoša, aby išli spolu do klubu a nepohodli sa. Jeho kamarát odišiel z klubu s nejakým dievčaťom na motorke, na ktorej spoločne havarovali a jeho najlepší kamarát a dievča, ktoré riadilo motorku obaja zomreli. Proces s vyrovnávaním najlepšieho kamaráta bolo hrozne náročné v škole znovu prepadával, stal sa závislým na cigaretách a ľudí od seba odstrihával jedného po druhom. Bez jeho najlepšieho kamoša Oscara, už nebolo nič ako predtým. Zmieril sa s tým ťažko a už nikdy nebol taký ako predtým, pretože si jeho smrť vyčítal. V tomto mu bola oporou jeho priateľka Lena, ktorá ho podržala, no čakala od neho hneď snubný prsteň, ktorý jej Sebastian nemohol dať a ich vzťah sa po pár mesiacoch rozpadol. Celá krajina riešila tento krok a všetci dúfali, že práve Lena bude ich kráľovná. Bas nedokázal však byť s niekým, kto ho nútil do niečoho, čo nehcel a jeho sestra Heidi mala pravdu, keď povedala, že sa má na ňu skrátka vykašlať, aj keď s tým nikto nesúhlasil. 
Keď sa vrátil domov otcov dryl a neustále podpichovanie ako veľmi ho sklamal, počúval na dennom poriadku. Až pokým to znovu vyústilo do odchodu z paláca, krajiny a Európy a cestoval po celom svete. Jeho otec nebol nadšený, ale taktiež vedel, že ho nedostane domov a práve na týchto cestách sa naučil veľa potrebného pre budúce panovanie. Našiel záľuby vo fotografovaní, prírode a všetkom, čo mu dodávalo kľud. Po prvýkrát v živote si uvedomil aké hlboké sú jeho rany. Nastal čas, kedy sa mal znovu vrátiť domov a jeho sestra horlivej nedočkavosti mu navrhla, aby spolu odišli do Illey. Bas spočiatku váhal a nechcel ísť, ale napokon si to rozmyslel. Tak aspoň unikne možným zásnubám, ktoré ho doma čakajú a ona sa im veľmi rád vyhne, pretože sa necíti byť pripravený na nič, čo ho v budúcnosti čaká.