Dnes by asi Alexey tú chybu, ktorú urobil pred rokmi neurobil. Bývalý ruský vojak a po úraze kancelárska krysa. Z práce, ktorá ho bavila prešiel do tej, ktorú odsudzoval a neznášal. Potreboval v živote nejaký impulz, vzrušenie. K jeho kancelárskej kariére sa pridal aj predaj drog. Rok po roku zákazok bolo viac a on mohol skončiť s prácou, ktorá ho nebavila a dať sa na tú vzrušujúcu cestu. To by sa ale v jeho živote nemohla objaviť Irina. Cestu drogového dílera ale nie je tak ľahké ukončiť a Irina bola dôležitejšia, hlavne keď zistil, že budú mať spoločné dieťa. Preto musel aj Irinou a svojim nenarodeným synom utiecť z Ruska, kvôli mužom, ktorí s ním nemali vysporiadané účty. Takto sa ocitli v Illey, presnejšie Lakedone a tu sa aj začína minulosť malého Jonathana. V podstate nie len jeho, ale aj jeho dvojčaťa Christophera. Obaja vyrastali presne tak, ako by deti vyrastať mali. Ani jednému nikdy nič nechýbalo a aj keď im rodičia nedali vždy všetko, čo im na očiach videli, naučili ich celkom pokore. Aj keď, občasne sa im tá pokora nepáčila. Obaja ich rodičia pracovali aj napriek tomu, že chlapci mali len pár mesiacov, až kým sa ich mama nevypracovala na spoluvedúcu termálnych lázní a ich otec na dobrého strelca, keďže od neho lovenú zver kupovalo najviac ľudí vďaka presnej muške a najmenej poškodenej koži. V Jonathanových troch rokoch ich ale opustila ich matka a prišiel čas veľkého smútku. Najťažšie to ale znášal práve on. S mamou mal najlepší vzťah, mamičkin maznáčik a otcovi nikdy neodpustil, že sa cez mamu preniesol tak rýchlo a za rok sa oženil s Kórejčankou a tak k nim pribudol spolu s ňou aj jej syn Hanuel. Aj napriek tomu, že Jonathan a Chris boli dvojčatá, z Hanuela a Chrisa sa stali najväčší priatelia a obeť ich záujmu sa stal práve Jonathan. Začali ho šikanovať nie len v škole, ale dokonca aj doma a tak sa často utiekal k svojej susede, paní Park. Tá ho vždy prijala ako vlastné vnúča a nikdy naňho nekričala ako jeho nevlastná matka, alebo aj ako jeho otec. Doma sa snažil byť minimálne, do školy ale chodil poctivo, keďže si nemohol dovoliť dlho kysnúť v tom otrasnom dome, so svojím nepodareným dvojčaťom a Hanuelom. Dokonca sa mu v jeho "nástich" rokoch páčila Tatiana z jeho triedy, ale samozrejme, keď to Hanuel s Chrisom zistili vysmiali sa mu a aby toho nebolo málo, Hanuel s ňou začal ešte aj chodiť. Odvtedy sa mu asi nikdy nikto nepáčil a možno sa bál, že mu ju znova ukradne jeden z jeho nepodarených bratov. Malá, možno nepatrná zmena nastala keď sa bratom narodila malá sestra. Alina. Jonathan vtedy ako pätnásťročný vymetal jeden bar presne vtedy, keď to malé vtáča doniesli domov a asi nikdy nezabudne na pohľad do tých malých očí, ktoré uvidel hneď ako sa vrátil jemne pod parou domov. Nikdy by si nebol povedal, že môže mať súrodenecky tak rád niekoho, kto ani nie je jeho pravým súrodencom od niekoho, kto splodil aj takého diabla, akým bol Hanuel. Školu doštudoval, svojim dvom utláčateľom sa postavil aj vďaka tomu, že Hanuel odišiel zo školy skôr, než Jonathan a Chris a tak v škole šikana skončila. Rozhodol sa, že bude pokračovať v stopách svojho otca a bude z neho vojak. Odišiel teda do Hudson, aby podstúpil výcvik stráži a možno sa tak stal a strážcom v paláci. Jediný, kto mu z jeho rodiny chýba je Alina, ktorej pred odchodom z domu venoval náramok s príveskom v tvare ,,A“, ktorý ale dal otcovi so slovami, či jej ho dá keď bude o trošku staršia. On sám nevedel, kde jeho ďalšie kroky zavedú. Či ho nepošlú niekde do cudziny. Gény od jeho otca ale fungovali ako bumerang a tomuto chlapcovi výcvik išiel od ruky. Nemal problém absolútne s ničím a asi si nikoho bližšie k telu nepripustil. Nechcel priateľstvá lebo vedel, že sa mu to neoplatí. Videl to u vlastnej rodiny nikdy si teda nemyslel, že cudzí ľudia budú lepší. Bolo pre neho celkom prekvapením, že sa dostal do kráľovského paláca ako strážca. Od vtedy domov navštívil iba dva krát. Aby prišiel svojej malej sestričke zablahoželať k jej desiatim narodeninám a aby priniesol kvety na hrob paní Park.