Príbeh jej rodičov jej vždy prišiel totálne šialený. Otcova rodina chcela prebrať kráľovskej rodiny trón a neskôr keď to všetko jeho otec pokazil a nakoniec sa snažil jej otca zabiť, tak sa do cesty postavil kráľ Cameron a jej otec nezomrel, ale namiesto toho sa ocitol v aute s mamou a odvtedy sa jej nezbavil aj napriek tomu, že ho ľudia podstate neznášali. Ten príbeh je šialený a aj napriek tomu sa jej vlastne páči. Jej otec nie je hrdina, ale zloduch a tých mala odjakživa v príbehoch rada. Ako dieťa bola pre rodičov veľmi vymodlené dieťa, keďže Isolde pred ňou mala tri neúspešné pokusy priviesť na svet nejakého Tierneyho. Nakoniec sa to však podarilo a Sibi mala veľmi krásne detstvo. Jej rodičia jej dávali dosť pozornosti, aj keď pracovali v paláci, no na svoju rodinu si vždy našli kopu času. Navyše Sibel nebola zlé dieťa zaujalo ju hocičo a potom pár dní robila iba tú jedno a to isté, kým neprišlo znova niečo nové. 
keď bola o niečo väčšia trávila čas aj v paláci, kde sa hrávala občas aj s kráľovskými deťmi, keďže Isolde a kráľovná Angelica boli najlepšie kamarátky, vždy sa ocitla v spoločnosti jej detí alebo aj palácových detí. Bolo jej to vlastne celkom jedno s kým sa hraje, pretože vo výsledku sa neskôr hrala aj tak sama, pretože ju deti príliš nemali v láske za to, že ich nútila sa hrať podľa nej a keď nebolo po jej, tak chytila hysterický záchvat a začala nervačiť. 
Tieto záchvaty hnevu pokračovali až do doby, kým nezačala chodiť do školy. Samozrejme nebola to nejaká štátna škola, ale prestížna súkromná základná škola, ktorá ju bavila a mala z nej radosť. v poslednej tried v materskej škole začala chodiť na hudobnú, kde spočiatku chodievala na klavír, ale jej srdce si získal krásny zvuk violončela, a tak odvtedy pílila uši svojim rodičom, aby mohla aj ona chodiť na violončelo,. V tej dobe prišla aj správa, že jej mama čaká ďalšie dieťa. Spočiatku si všetci mysleli, že budú štyria, ale nakoniec sa ukázalo, že tam sú bábätká dve. 
Klamala by ak by hovorila, že sa na dvojičky tešila, pretože sa bála toho, že sa jej rodičia už nebudú venovať. Avšak pred narodením jej mama s ňou bola každý deň a spoločne si robili úlohy do školy a poobede sa k nim pripojil papá. Spoločne sa naobedovali alebo navečerali a trávili spolu kopu času na záhrade, pretože nemohli ďaleko cestovať. Jej mamu ju celý čas pripravovala na to, že bude mať súrodencov. A Sibi sa už neskôr nemohla dočkať, kedy sa tí dvaja narodia. Stalo sa to zrovna v čase Vianoc, čo bolo pre všetkých stresujúce, ale skoro ráno sa už spolu s otcom naklaňali nad dvomi kolískami Benjamina a Elijaha. Mama vyzerala unavená, ale v prítomnosti otca sa usmievala a ukľudňovala, pretože ešte stále nevedel stráviť dvojitú zásielku deti.
Sibi sa z dvojičiek tešila aj keď boli trochu ukričané a oveľa hlasnejšie ako ona, ale mama a opatrovateľka sa o dvojičky starali bravúrne. Avšak dvojičky musela neskôr opustiť, pretože začala chodiť do školy. Učiteľky si neskôr začali všímať, že si Sibel občas nevie spomenúť na písmená pri písaní alebo vynecháva slová vo vetách. Občas dokonca vynechá aj nejaké písmeno vo svojom mene a učitelia začínali mať podozrenie na dysgrafiu, ktorá sa neskôr v treťom ročníku aj potvrdia. 
Pre Sibi to znamenalo iba pár stretnutí navyše so psychologičkou, no ako dieťa si veľa toho vypočula. A Sibel si je istá, že od tej doby neznáša skrátka ľudí. Štvrtom ročníku dostala pokarhanie riaditeľom za odstrihnutie vlasov svojej spolužiačke Janelle a v piatom zasa mala jeden deň vylúčenie zo školy za zničenie nástenky, ktorú Janelle pomáhala robiť.  Do šiesteho ročníka nenastúpila, pretože rodičia sa rozhodli pre striedavú výčbu doma a v škole, kde to bolo pre ňu jednoduchšie. Aj keď so Janelle sa potýka celý čas, ale nie na dlho. Po pár mesiacov Janelle opustila školu, pretože jej rodičia nemali na školné, a tak školská rada rodičov, kde predsedom nebol nikto iný ako jej otec. Nakoniec Janelle zo školy vyprevadili a Sibi si nakoniec oddýchla a v triede si našla aj niekoľko skutočných kamarátiek, ktoré boli od nej zo susedstva. Spolu zažili prvé lásky a aj rozchody, spolu plakali a smiali sa až kým neprišlo na výber strednej školy. 
U pätnásť ročnej Sibel bol výber jasný. vybrala si prestížnu súkromnú strednú školu v Angeles, ktorá ju priamo pripravovala na zameranie sa na film a divadlo, čo sa Sibel veľmi pozdávalo a začala sa sústreďovať do tejto fáze. Objavili sa dokonca na ponuky modelingu, ktoré prijala a stala sa členkou modelingovej agentúry Illea Models. Vďaka ktorej vo svojich šestnástich rokov navštívila Áziu a Oceániu. 
Avšak nie všetko bolo v tejto modelingovej agentúre ružové. Často sa stávalo, že občas modelky nejedli celý deň a keď si chceli niečo kúpiť ich agenti väčšinou brali a dávali až na druhý deň. Tieto veci sa však stávali ojedinele v prípade Sibel, ale prepracovanosť si zažila až kopu a taktiež aj mental breakdowns, kedy volala mame domov, že už potrebuje ísť domov. Tá ju však vždy povzbudila a povedala, nech vydrží alebo odstúpi. To sa však nestalo a trpela ďalej svoj údel. Práve na jeden zo svojich ciest stretla svoju prvú lásku talianskeho modela Antonie Savoluciho, ktorý okrem toho, že bol model bol aj rockový spevák. Strávili spolu pol roka, kým Sibel prestala túžiť po ich vzťahu a o pár mesiacov si našla znovu ďalšieho. Tento krát to bol o dva roky starší chalan Paul Kingsley. Syn štátneho pokladníka, ktorý aj napriek tomu ako urputne s nim Sibel bojovala strávili spolu takmer celú strednú. Rozišli sa až v dobe, kedy Paul išiel na výšku do Bostonu a Sibel mala pred sebou ešte dva roky strednej. Jej život sa veľmi nezmenil stále sa to točilo okolo strednej a modelingu a rodiny. Bena a Elia začali zaujímať stíhačky, a tak s otcom strávili veľa času vo vzduchu. Občas počula ako sa mama dohaduje s otcom, aby ešte s tým počkal, no jej bratia boli nedočkavý rovnako ako ich otec. Pri pohľade na nich si človek povedal, že sú presne ako Seth a rovnako ako pri sibel nikto nemohol povedať, že nie sú ich rodičia. 
Sibel pomaly končila strednú a všetci čakali, že sa vydá nejakých šľapajách, ktoré budú prospech jej rodiny, keďže začala randiť so synom Angelského správcu. Chodili spolu pár mesiacov, ale napokon to utli. Sibi si mala vybrať vysokú školu a vybrala si jedno z tých najprestížnejších vo Francúzsku, kde študovala múzické umenie. Zdokonalila svoju hru na violončele naučila sa okrem španielčiny aj francúzsky a nemecky. 
Počas svojho štúdia zažila ten najviac bohémsky život aký jej Francúzsko mohol ponúknuť. Chievala na predstavenia, stretávala sa s divadelnými hercami a básnikmi, spevákmi a umelcami. Dokonca bola aj na niekoľkých orgiach, ktoré nie sú zrovna jej šálka kávy. No chcela podporiť svojho kamaráta, ktorý v tom čase hľadal svoju lásku života. A Sibel zatiaľ popíjala po pri súložiacich ľudí whiskey a premýšľala nad životom. V hlave sa jej rinuli nápady na hru, ktorú aj neskôr napísala a dokonca jej ju aj vydali. Táto divadelná hra bola presne o životných absornostiach bohatých umelcov a vďaka tomu si vyslúžila a j divadelné ocenenie a sama si vo svojej hre zahrala. 
V tom čase si ju našiel znovu Paul a zároveň aj jeden pouličný maliar -Pierre. Ani s jedným nechodila, no obaja ju v ten istý deň požiadali o ruku. Mala šťastie, že deň pred ňou ju čakali promócie. Vedela, že jednému bude musieť povedať nie, a tak povedala nie Pierrovi. Vedela, že by ten neuspel pred rodičmi a vlastne ani ona sama ho nechcela a nakoniec ani s Paula nič nebolo. V Illey sa stala katastrofa a manžel Pheo prišiel o život, takže letela domov. Ten pohľad bol devastujúci a bolo jej kamarátky veľmi ľúto. 
Po trojročnom štúdiu sa rozhodla Sibel nastúpiť aj na druhý stupeň vysokoškolského vzdelanie, no to chcela študovať diaľkovo, predsa len vyzeralo to doma biedne a chcela byť doma pri svojej rodine. Útoky na šľachtu vyzerali hrozivo a videla ako sa toho desí aj mama, ktorá sa len tak niečoho nezľakne. 
Zamestnala sa teda doma ako divadelná herečka, ale pár režisérov ju osloviť, aby pracovala ako spolu scenárista na niektorých hrách. Taktiež ukončila svoju kariéru modelky a nadobro sa stalo iba herečkou a scenáristkou v angelskom divadle. Život plynul celkom rýchlo a v jej živote sa objavil znova Paul, ktorý ju znova chcel a žiada o ruku. Nemohla povedať, že sa jej nepáčil alebo, že by ho nemala rada, chcela povedať nie a aj napriek tomu povedala áno. V júni tohto roka mala byť svadba, ktorá sa napokon nekonala. 
V deň svadby však zistila, že Paul ju podvádza z jeho osobnou asistentkou. V zápale hnevu celkom zbledla a skoro omdlela, ale nejak nevedela, čo má robiť, a tak sa rozhodla, že utečie a skutočne Sibel v momente ako mala ísť na sobáš utiekla z vlastnej svadby a nechala hostí a celú svoju rodinu čakať v kaplnke. Neozývala sa nikomu pár týždňov dokonca uvažovala, že skončí niekde pod vlak, ale nič z toho neurobila. Po dvoch týždňov zavolala otcovi, pretože vedela, že ten to všetko vezme trochu lepšie. A skutočne všetko sa zlepšilo mama si ju vypočula spoločne s otcom a ona mohla byť zasa s nimi. Avšak Paula aj napriek tomu stále stretávala a v júli sa skutočne oženil a k tomu prišla ešte aj Julianová selekcia. Vedela, že sa to bude palácom hemžiť princami z iných krajín, a tak nejak si chcela oddýchnuť od všetkého toho stresu, takže sa rozhodla ísť trochu aj za svojou obľúbenou tetou Angie. Porozprávať jej o svojich potulkách a načerpať trochu energie a odvahy, aby znovu nestretla niekoho, kto by ju uháňal k oltáru.