Kráľ Gideon na trón usadol ako veľmi mladý. Vďaka atentátu na jeho otca padla ťarcha koruny na jeho hlavu a potreboval začať vládnuť z dňa na deň. Dúfalo sa, že bude pripravený dostatočne na to, aby Holandsko pod jeho mladými rukami kvitlo ako tulipány na každom poli. Rýchlo ale prišlo na to, aby sa oženil. Nechceli riskovať, že sa osud jeho otca stane aj tým jeho a on skončí bez potomka a bez nástupcu na trón. Gideon si teda zobral za ženu jednu z vojvodkýň Corneliu. Nebolo to až tak z lásky, ako skôr z priateľstva a povinnosti. Trávili spolu veľa času, keď boli malí a popravde netrvalo dlho na to, aby sa k tomu priateľstvu pridalo o trošičku viac a vznikol z toho ich prvý potom a zároveň aj nástupca na trón Lucas. Malý princ bol ako verná kópia jeho otca, až na oči a vlasy, ktoré zdedil po svojej mame. Otec na neho veľa času nemal. Krajina stále nie je v úplnom poriadku a záležitosti ohľadom nej mu zaberali všetok čas, ale jeho mama. Tá bola pri ňom celé dni. Vôbec jej nevadilo brávať ho na stretnutia, ukazovať svetu jej malého chlapčeka. Toľko lásky, koľko nosila Cornelia v sebe pre Lucasa sa nedalo vyčísliť žiadnou sumou na šeku a Lucas bol usmievavé a spokojné bábätko. Na Lucasove prvé narodeniny oznámil kráľovský pár, že čakajú ďalšie bábätko a tak sa mu narodil brat Damian. Niekto by si myslel, že lásky matky prejde od prvého k druhému. Ten niekto, by sa ale mýlil. Obaja boli milovaní tak, ako by niekto mohol len snívať. Lucas už bol o niečo starší, ale stále bol ešte dieťa pred tým, než s jeho mamou začalo byť niečo v neporiadku. Po tom, čo oznámili tretie tehotenstvo sa jej počas neho priťažilo. Lekári nevedeli, čo je vo veci, až kým neporodila predčasne, čo spolu s komplikáciami viedlo k jej smrti. Lucas ten rok, kedy sa jeho sestrička Ida. Lucas ju ale nevidel. Bola pre neho vzduch. Pre neho bola vidina len jeho otca, ktorý sa utápa v slzách a sám nevedel, či je to kvôli tomu, že malá Ida zabila jeho matku, alebo kvôli niečomu inému. Samozrejme, jeho malý rozum si spojil len to, že kvôli Ide jeho mamka teraz nežije. Často sedával vedľa jej postieľky len s myšlienkou, či jej smrť neprinesie jeho mamu späť. Keď už to v jeho štyroch rokoch došlo do takého extrému, že ju skoro zadusil detským vankúšikom, jeho otec nemohol uveriť tomu, že by bol jeho nástupca schopný niečo také spraviť, aj keď bol iba dieťa. Bol unavený z vládnutia a k tomu ešte tri deti, ktoré nevedel ustrážiť a zároveň sa podieľať sto percentne na ich výchove. Keď sa na Lucasa pozrel, nevidel v ňom už toho chlapčeka, ktorým bol a to ho bolelo. Poslal ho do internátnej školy v Novej Ázii, kde brali detičky už od tak útleho veku, aby sa na neho nemusel pozerať. Dúfal tam aj v jeho nápravu správania. Vôbec sa tam ale nemal dobre. Slzičkami sa uspával a okrem toho vôbec nikto z detí nebral ohľad na to, že z neho raz bude Holanský kráľ a nebránilo im nič v tomu, aby ho šikanovali. Domov sa vrátil až keď mal Lucas jedenásť rokov, aby začal s riadnou prípravou k svojmu budúcemu povolaniu kráľa. Z malého usmievajúceho a milujúceho chlapčeka sa ale domov vrátil niekto úplne iný. Otec, malý Damian, ktorý mal v tej dobe deväť rokov a malá Ida, ktorá mala sedem ho privítali s otvorenou náručou. On ich však ale s opovrhnutím odmietol a dal sa do prípravy. Dni trávil zavretý v izbe za učebnicami a s učiteľmi. Samozrejme sa okrem toho venoval aj koníčkom, ale všetko robil vyložene sám. Svojim súrodencom zatváral dvere pred nosom a Idu znenávidel ešte väčšmi. Vždy keď ju videl, videl v nej mamu, čo ho doháňalo k šialenstvu. Až v jeho 21 rokoch sa mu podarilo prehovoriť otca, aby poslal sestru študovať medzinárodné vzťahy do Dánska a otec sa nechal nahovoriť. Lucas a Damian teda ostali v paláci s otcom. Našli si k sebe cestu, ako tak. Keď už nemal sestru na očiach, začal sa po rokoch aj usmievať, no nikdy to nebol úprimný úsmev, aký mal kedysi. Po rokoch cestovania, hľadania silnej krajiny, ktorá by mala dcéru pre neho, aby sa Holandsko vrátilo späť k tým lepším krajinám, sa mu ale nedarilo. Možno to bolo povahou, alebo niečím iným, ale domov sa vracal celkom unavený z hľadania a neúspechu. To, že sa v Illey začala Selekcia sa dozvedel už keď je v plnom prúde rozbehnutá a to mu vnuklo nápad. Kde sa predsa bude najlepšie hľadať nevesta? Predsa tam, kde je momentálne zlezená polka sveta a z toho je polovica ženského pohlavia. Samozrejme si vyžiadal cestu do Illey, aj keď neskôr. Predsa len, nikdy nie je neskoro.