Je morbídne povedať, že nie je prvé dieťa svojich rodičov, pretože pred ňou bola jej mama tehotná dvakrát. Je ale prvým a posledným dieťaťom, ktoré jej mama aj vynosila a porodila. Samozrejme to znamenalo veľkú radosť, či už pre jej rodičov alebo pre krajinu samotnú. Jej ujo s tetou totiž mali podobný problém, nedarilo sa im počať dieťa. Tým svojim narodením spečatila svoj osud, minimálne na chvíľku. Nakoniec sa narodil jej bratranec, čo jeho matku stálo život a ju to stálo titul korunnej princeznej pretože sa zaradila za neho v poradí na trón. Sama si na to nepamätala pretože bola bábätko, no pre jej otca to bolo osobným zlyhaním, pretože považoval Delaney za budúcu kráľovnú Austrálie. Niekedy vtedy sa načal aj spor medzi dvoma bratmi, ktorý sa mal ťahať ďalších XY rokov. Trochu tak ale aj poznačiť jej život. Rovnako ako Callum, ani ona nemala ďalších súrodencov – aj napriek tomu, že jej matka otehotnela ešte tak trikrát potom čo sa narodila ona. Jej rodičia totiž mali vieru v to, že ak sa narodila ona, Odette je pravdepodobne v poriadku a teraz dokáže vynosiť ďalšie dieťa. Skutočnosť bola ale taká, že jedno z detí sa narodilo mŕtve a ďalšie dve neprežili ani prvý trimester tehotenstva. To dosť emotívne poznačilo jej matku, ktorej lekári odporučili už nemať ďalšie deti pretože by to mohlo dopadnúť podobne ako s jej tetou. Narozdiel od svojho brata ale Alexander svoju manželku miloval a bolo mu prednejšie uchrániť ju od smrti ako sa hnať za potomkom. Tak sa spečatil jej osud a ostala jedináčikom.
Komplikácie s jej zdravím sa začali preukazovať asi okolo prvého roku jej života. Síce bola dieťa, ktoré matka vynosila v normálnom termíne a pôrod síce nebol úplne najľahší, nevyzerala ako novorodeniatko ktoré nie je v poriadku. Začalo to náhlim krvácaním z nosa, ktoré sa objavilo vždy náhodne. Diagnostikovali jej neskôr chronické krvácanie z nosa a na to sa lopatou neskôr pridala aj chudokrvnosť, bola naozaj ironická kombinácia. Našťastie to nepredstavovalo nič smrteľné, no bolo nepríjemne trpieť chudokrtvnosťou a pritom krvácať intenzívne z nosa tak raz týždenne. Takže odmalička brala lieky a bola pod prísnym dohľadom súkromných lekárov. Jej matka bola totiž trochu skeptická a bála sa o svoje jediné dieťa, keď ich toľko stratila. To však neznamenalo, že nežila svoj život naplno. Čím staršia bola tým viac jej začala vadiť prítomnosť lekára a osobnej stráže, ktorú mala zakaždým za zadkom. To bolo najväčším trápením hlavne keď si prechádzala pubertou, predsa len chcela mať svoje súkromie. Ako princezná však nikdy úplne neoplývala súkromím a vôbec nie normalitou v živote. Jej otec ju mal rád, obdivoval ju a nosil by ju na rukách celé dni. No jeho nekonečná trpkosť v ústach a v živote do ich vzťahu zarazil imaginárny kôl. Síce už nebola následníkom trónu, jej otec trval na presne takej výučbe a výchove ako keby ňou naozaj mala byť. Preto sa vzdelávala v politológii, v svetovej geografii či jazykoch. Okrem angličtiny a ruštiny sa tak naučila hovoriť taliansky či kórejsky. Na hodinách etikety mnohokrát dostala po prstoch drevenou tyčou, pretože sa hrbila alebo nespĺňala požiadavky svojich učiteľov. Tento tlak bol rok od roku viac citeľný, a ona si dovolila svojho otca aspoň kúskom svojho bytia nenávidieť.
Čo robilo ale jej život oveľa lepším bol práve Callum – niekto kto pre jej otca síce predstavoval problém, ktorý ju skopol zo stupienka. Občas mala pocit, že sa ich snažili poštvať proti sebe, lenže oni urobili práve opak. Možno bol ich blízky vzťah tak hlboký kvôli tomu, že ani jeden nemal súrodenca a preto, lebo ich bratia sa zakaždým dokázali pohádať keď sa zišli ako rodina. Celý tento spor sa ale neskrýval iba v nástupníctve na trón, či v boji o „moc“. Skrývalo sa to aj vo vzťahu jej rodičov. Pričom Maxwell došiel o svoju manželku z vlastnej pochabosti a potrebnosti pre potomka, Alexander svoju ženu Odette nosil na rukách. Miloval ju a to Maxwell nikdy necítil, nedokázal a jeho to hnevalo. Svoje pocity sa snažil projektovať práve do Calluma, ten bol ale oveľa odolnejší ako jeho otec vedel. Nikto ho nepoznal tak ako ho poznala ona. Sama sa mu priznala, že vie, že jej otec chce aby ho na tróne nahradila ale ona o to nikdy nestála. On sa jej zase zveril, že on nechce aby ich rod pokračoval a zaprisahal sa k tomu, že ak sa raz kráľom stane nebude mať ženu ani deti. Chápala jeho rozhodnutie a podporila ho v tom, aj napriek tomu, že to by znamenalo pád celého rodu a možno nakoniec, by to celé skončilo na jej pleciach.
Svoj život ale žila vo viere, že nikdy jej koruna na hlave neskočí a preto ten život aj riadila tak akoby nemala zodpovednosť. To vytvorilo medzi jej rodičmi trochu rozpravy, pretože jej matka chcela aby bola jej dcéra šťastná a vybrala si svoju cestu. Otec ale stále trval na tom, že človek nikdy nevie kedy udrie blesk a budú potrebovať aby bola k dispozícii. Napriek otcovej nespokojnosti sa odsťahovala z Austrálie do Británie, kde ako každý človek si našla robotu a bývala v podnájme v nejako byte mimo centrum Londýna. Tu vedela zapadnúť oveľa lepšie medzi ľudí, pretože tu ju až tak nepoznali na ulici ako princeznú, a mohla tak žiť priemerný a normálny život. Obmedzila tak kontakt len na Calluma a svoju matku, občas sa rozprávajúc s otcom, ktorý ju vždy nejakým spôsobom prehováral aby sa vrátila doma. Lenže ona v tejto upršanej, vždy sychravej krajine našla niečo čo ju fascinovalo. Vždy sa zaujímala o dejiny ako také, a preto sa rozhodla o ich štúdium, kde sa neskôr zamerala hlavne na obdobie stredoveku v Anglickej histórii. Samozrejme, že ju fascinovali všetky hrady, zámky a historické poznatky, ktoré jej Anglicko ako krajina poskytovala. Počas svojich štúdií samozrejme cestovala aj po ďalších krajinách, ale stále ju to ťahalo späť do Anglicka. Ešte počas svojho posledného ročníku zašla na nejaký otvorený konkurz, netušila o akú skupinu sa jednalo alebo o čo vlastne išlo. Nakoniec ju do skupiny zobrali a až vtedy zistila, že je to ženská skupina ktorá sa zameriava na hudobný žáner ktorý mieša prvky stredovekej hudby. Jej vášeň sa vyplatila a do skupiny sa pridala po skončení štúdia na plný úväzok, pracujúc pod divadelným spoločenstvom West End. Nikdy nechcela byť herečka alebo speváčka, nikdy na to totiž nebola pripravovaná. Išla ale svojou cestou a to ju doviedlo až k interpretačnému spevu či herectvu, ktoré došlo rovnako nečakane ako prvotný konkurz. Vlastne išlo o produkciu West End kedy sa rozhodli znovu hrať svoj dávnejší, ale populárny muzikál – Six the musical. Vtedy ju jeden z vedúcich divadla poprosil, či by neskúsila konkurz pretože hľadali vhodné hlasy do divadelnej produkcie. Bolo tam viac dievčat, ktoré poznala z divadla alebo rovno z jej skupiny. Nepredpokladala, že by z toho niečo kvaplo, keď jej ale navrhli rolu Anny Boleynovej a Kataríny Howardovej nepremýšľala moc dlho a prikývla na ponuku. Preto sa na jedno divadelné obdobie odobrala zo skupinových aktivít a začala hrať v divadle na plný úväzok. Divadelné predstavenie sa ale blížilo akurát ku koncu svojej série keď ju otec urgoval, že by sa naozaj mohla vrátiť domov pretože sa s ňou potrebuje porozprávať. Netušila či to bolo kvôli tomu, že mal obavy o jej milostný život (ktorý naozaj nebol až tak chabí ako to vyzeralo) alebo potreboval iba mienku na to aby ju nahnal domov. Nemohla ale odísť v strede rozbehnutej sezóny a preto odmietla cestu domov. Dôvod prečo ju tak veľmi chcel otec doma sa dozvedela ale práve od Calluma.
Ten jej cez telefón vysvetlil o čo sa jednalo – dostal pozvánku do Illey, kde ho samozrejme otec vystrojil bez toho aby sa pýtal či o to stojí. Jej otec mal aspoň toľko v sebe, že sa spýtal či by chcela a ona úplne nestála o takúto medzinárodnú návštevu, pretože jej to zasiahlo do plánov vrátenia sa do skupiny. Za tie roky si zvykla na svoj život v Anglicku, v tom, že mala nejaký zmysel a jej život sa netočil okolo už tak veľmi sebeckého sveta monarchie či spoločnosti. Vypadne z nej – skutočne, mala kamarátov, ktorí neboli aristokrati, princovia či princezné. Ona sama nadobudla v Londýne takéhoto postavenia, kde nebola nikdy viac ako oni a jej to vyhovovalo. Táto cesta ju mala ale hodiť späť presne tam kde vždy cítila tlak svojho otca o to aby zdiskreditovala svojho bratranca. Keby to nie je Callum, ponuku odmietne a nezaoberá sa nejakou Illeyskou návštevou. Lenže mu sľúbila, že to s ním podstúpi a bude mu mentálnou oporou rovnako ako on jej. Vedela totiž, že otec ju tam chcel z úplne iného dôvodu ako tam išla ona. Mala byť politický nástroj, možno aby presvedčila väčšinu o tom, že koruna by stále mala patriť jej. Ona nič také ale nehodlala urobiť a išla tam kvôli svojmu bratrancovi, s ktorým pretrpí to čo musí a potom sa vráti k svojmu idylickému životu v Anglicku.